2. FUN fact
By泥 single
Singles dom叩cnosti s炭 pod直a 邸t炭die University College London
environment叩lnou asovou bombou. Ich spotreba elektrickej
energie na hlavu je o 55% vy邸邸ia ako v pr鱈pade 邸tvorlennej
rodiny1.
1
https://www.ucl.ac.uk/news/news-articles/
news-releases-archive/sololiving
1
3. Preo budem hovori泥 o energetike a predikci叩ch?
Lebo:
Som bol pridelen箪 na projekt o Big Data, ktor箪 sa rie邸il
na fakulte.
Presnej邸ia predikcia spotreby elektrickej energie je
d担le転it叩 z viacer箪ch d担vodov.
Bav鱈 ma Data Mining.
Romanovi ma bonzli moji kolegovia.
2
5. Model siete
Nov箪 model siete:
Zdroj energie - vetern辿 a
sol叩rne elektr叩rne. S炭
泥a転邸ie predv鱈date直n辿.
Akt鱈vni koncov鱈 u転鱈vatelia.
producer + consumer
prosumer.
Regulan辿 zariadenia.
Preerp叩vacie vodn辿
elektr叩rne.
4
6. Presnej邸ia predikcia
V箪roba elektrickej energie. Prep辰tie v sieti.
Producenti.
Distribun辿 spolonosti. Deregul叩cia trhu. N叩kup a predaj
elektriny.
5
7. o sa preto rob鱈?
Vytv叩ranie inteligentn箪ch
siet鱈 (smart grids).
Zmena legislat鱈vy.
Finann叩 podpora od E.
Zni転ovanie spotreby el.
energie.
K直炭ov辿 slov叩:
smart meter,
demand response,
empowering, smart cities.
6
8. V箪skumn箪 projekt na fakulte
Info:
Financovanie - Agent炭ra Ministerstva 邸kolstva, vedy, v箪skumu a 邸portu
SR pre 邸truktur叩lne fondy.
Doba rie邸enia - febru叩r 2014 november 2015.
Partneri - ATOS, STU, Sf辿ra s.r.o.
FEI STU - Smart Grid a Kryptogra鍖a. FIIT STU - Big Data.
Big Data:
Regul叩cia Eur坦pskej 炭nie - vyhl叩邸ka MH SR .358/2013 炭innej od 15.
novembra 2013.
v SR m叩 by泥 inteligentn箪mi merami vybaven箪ch 80% zo v邸etk箪ch
odbern箪ch miest. 2 mili坦ny.
15-min炭tov辿 intervaly 炭dajov o odbere elektrickej energie.
96 meran鱈 denne, pre 2 mili坦ny odberate直ov je to asi 70, 08 mili叩rd
z叩znamov rone.
7
9. Inteligentn辿 siete a merae
Inteligentn叩 sie泥 je syst辿m, ktor箪 dok叩転e ovl叩da泥 dopyt po elektrine
v udr転ate直nej, spo直ahlivej a ekonomickej forme t箪m, 転e vyu転鱈va
pokroil辿 digit叩lne inform叩cie a komunikan辿 technol坦gie. T叩to
platforma m叩 za cie直 dosiahnu泥 st叩lu dostupnos泥 energi鱈, udr転ate直nos泥
energie, ochranu 転ivotn辿ho prostredia, prevenciu pred ve直k箪mi
zlyhaniami (v箪padkami), ako aj optimalizova泥 prev叩dzkov辿 n叩klady
spojen辿 s produkciou a distrib炭ciou energie.
V箪hody inteligentn箪ch meraov:
1. Automatick辿 zbieranie d叩t. U転 nie je potrebn辿 manu叩lne
zapisovanie hodn担t z meraov.
2. Povo直uje vytv叩ranie dynamick箪ch tar鱈f (fakt炭r), ktor辿 sa
menia poas da. Tento pr鱈stup m担転e zn鱈転i泥 v箪razne
spotrebu elektrickej energie poas 邸piiek.
8
10. Slovensk辿 d叩ta
Poet OOM je 21502. Z toho 11281 s炭 fajn. Podniky.
asov箪 interval meran鱈: 01.07.2011 14.05.2015. No nie ka転d辿 OOM m叩
d叩ta z cel辿ho intervalu. Preva転ne a転 od 01.07.2013.
rske d叩ta:
Poet OOM je 6435. Z toho 3639 s炭 rezidencie. Dotazn鱈ky.
asov箪 interval: 14.7.2009 31.12.2010. 30-min. merania (48 denne).
9
11. Smart meter d叩ta
OOM_ID DIAGRAM_ID CAS MNOZSTVO DRUH_MERANIA DATUM PSC
1: 11 202004 45 4.598 O 01/01/2014 4013
2: 11 202004 195 4.087 O 01/01/2014 4013
3: 11 202004 30 5.108 O 01/01/2014 4013
4: 11 202004 345 4.598 O 01/01/2014 4013
5: 11 202004 825 2.554 O 01/01/2014 4013
6: 11 202004 870 2.554 O 01/01/2014 4013
41312836: 20970 14922842 90 18.783 O 14/02/2015 4011
41312837: 20970 14922842 75 20.581 O 14/02/2015 4011
41312838: 20970 14922842 60 18.583 O 14/02/2015 4011
41312839: 20970 14922842 45 18.983 O 14/02/2015 4011
41312840: 20970 14922842 30 17.384 O 14/02/2015 4011
41312841: 20970 14922842 15 18.583 O 14/02/2015 4011 10
19. Anal箪za asov箪ch radov
Nie s炭 ve直mi vhodn辿 pri viacn叩sobn箪ch sez坦nnostiach.
Rie邸enie: Vytv叩ranie separ叩tnych modelov pre r担zne dni
v t箪転dni.
Rie邸enie: Double-seasonal Holt-Winters (DSHW).
18
20. Anal箪za asov箪ch radov
Rie邸enie: Dekompoz鱈cia asov辿ho radu na tri zlo転ky - sez坦nna,
trend, zostatok (邸um).
R担zne met坦dy. STL dekompoz鱈cia (seasonal decomposition of
time series by loess).
19
22. Regresn辿 stromy a lesy
Dummy premenn辿 nie s炭 vhodn辿.
RPART, Extremely Randomized Trees, Bagging.
Denn箪 a t箪転denn箪 sez坦nny vektor:
Day = (1, 2, . . . , seas, 1, 2, . . . , seas, . . . )
Week = (1, 1, . . . , 1, 2, 2, . . . , 2, . . . , 7, 1, 1, . . . ),
kde seas je peri坦da (48 resp. 96).
21
23. Regresn辿 lesy
Extreme Gradient Boosting (xgboost), Random Forest.
Denn箪 a t箪転denn箪 sez坦nny vektor vo forme s鱈nusu a kos鱈nusu:
Day = (1, 2, . . . , seas, 1, 2, . . . , seas, . . . )
Week = (1, 1, . . . , 1, 2, 2, . . . , 2, . . . , 7, 1, 1, . . . )
sin(2 Day
seas ) + 1
2
resp.
cos(2 Day
seas ) + 1
2
sin(2Week
7 ) + 1
2
resp.
cos(2Week
7 ) + 1
2
,
kde seas je peri坦da (48 resp. 96).
Od邸umen叩 spotreba oneskoren叩 (lag) o jeden de.
22
24. Neur坦nov辿 siete
Dopredn辿, rekurentn辿, viacvrstvov箪 perceptr坦n (MLP),
hlbok辿.
Spotreba oneskoren叩 o jeden t箪転de. Od邸umen叩
spotreba.
Model pre r担zne dni.
S鱈nus a kos鱈nus.
23
25. Ensemble learning
Nevieme uri泥, ktor箪 model je najlep邸鱈. Pretr辿novanie
(over鍖tting).
Uenie s炭boru met坦d. V叩hovanie modelov line叩rna
kombin叩cia.
Adapt叩cia v叩h predikn箪ch met坦d na z叩klade chyby predikcie -
medi叩nov辿 v叩hovanie.
et
j = median(| xt
x
t
j |)
wt+1
j = wt
j
median(et
)
et
j
Tr辿novacia mno転ina prid叩vanie a zab炭danie d叩t. Posuvn辿 okno.
24
27. Vytv叩ranie predikovate直nej邸鱈ch skup鱈n odberate直ov
Anal箪za zhlukov! Cluster Analysis!
Bez uite直a. Unsupervised learning.
lohou anal箪zy zhlukov je zoskupi泥 sadu objektov v takom
zmysle, 転e objekty v rovnakej skupine (zhluk) s炭 si viac
podobn辿 ako tie, ktor辿 s炭 v in箪ch skupin叩ch (zhlukoch).
26
28. Anal箪za zhlukov v inteligentn箪ch sie泥ach
Pohotovostn叩 anal箪za. Tak叩to anal箪za sa sna転鱈 produkova泥
detekcie a reakcie k neoak叩van箪m probl辿mom.
Monitorovanie v箪voja zhluku uzlov (inteligentn箪ch
meraov) m担転e pom担c泥 odha直ova泥 n叩hle zmeny v dopyte
a ponuke.
Vytvorenie nevych箪len箪ch vzoriek (pro鍖lov) z popul叩cie.
Typov辿 diagramy.
Identi鍖k叩cia charakterist鱈k, ktor辿 najviac koreluj炭
so spr叩van鱈m sa pou転鱈vania elektrickej energie.
V neposlednom rade vylep邸enie predikn箪ch met坦d a t箪m
p叩dom zn鱈転enie chybovosti predikcie spotreby elektrickej
energie.
27
37. Predspracovanie
Normaliz叩cia asov箪ch radov - odberate直ov.
Najlep邸ia mo転nos泥 je pou転i泥 z-sk坦re:
x 袖
Alternat鱈va:
x
max(x)
Normalizovanie spotreby zhlukovanie podobn箪ch priebehov
(kriviek) presnej邸ia predikcia.
36
38. Met坦dy reprezent叩cie asov箪ch radov
PAA - Piecewise Aggregate Approximation. Non data adaptive.
n -> d. X = (x1, . . . ,xd).
xi =
d
n
(n/d)i
j=(n/d)(i1)+1
xj.
Nie len priemer. Medi叩n, smerodajn叩 odch箪lka, maximum.
37