baroková huba a claudio monteverdi
- 1. Tému baroková hudba a Claudio Monteverdi ako som ju nazval som si vybral preto, lebo je pre mňa aktuálna. Prácu som vlastne využil na oboznámenie sa s novými informáciami a popri tom som si tie staré zopakoval. Študujem hudobnú vedu, no a o pár dní ma čaká skúška práve na túto tému. Názov som zvolil podľa obsahu. Baroková hudba a Claudio Monteverdi Obdobie vymedzené cca rokmi 1600 až 1750 tvorí v dejinách hudby súvislú štýlovú epochu – barok. Hudba obdobia baroka sa až do 19. storočia považovala za hudbu harmonicky zmätenú, plnú disonancií, melodicky náročnú, neprirodzenú. Štýlovú premenu roku 1600 súčasníci pociťujú veľmi silno, pritom sa ale ďalej používala pôvodná polyfónia, takže vedľa seba naraz exitujú dva navzájom sa dopĺňajúce štýly. Okolo roku 1600 taktiež nastupuje hlavný hudobný druh baroka – opera. Premeny spojené s Bachovím úmrtím (1750) nie sú tak jasné. Nové prvky, tendencia skladať v jednoduchosti, sa objavujú okolo roku 1730, ktoré vedú k základom vrcholného klasicizmu (1780). Barokoví človek už sám seba nevníma ako rovnocenný obraz Boha. Boh už nie je ideál krásy ako v renesancii. Človek chce prežívať svoje city, vášne a fantázie. Ako je známe, barok je obdobím nákladnosti a lesku, miluje hojnosť a extrémy. Barokoví obraz sveta je harmonický a racionálne usporiadaný. To sa odráža ako v hudbe (symbolika čísiel, harmónia, rytmus generálbasu), tak v chápaní prírody a vesmíru, teda vede. Kopernik, Galilei a Kepler dokazujú že Zem nie je stredom vesmíru. Descartes, Pascal a Spinoza hlásajú etiku a morálku založenú na ľudskej empírii. Vznikajú nové vedecké a umelecké akadémie, ktoré neskôr pozdvihnú remeselnú a umeleckú úroveň. Dominuje matematika, pretože číselný rád určuje celok sveta. Harmónia sfér je hudba a všetka hudba zároveň symbolizuje rád vesmíru. Chápanie hudby v baroku sa približuje predstave antickej harmónie sfér. Zrovnanie rozdielnych rýchlostí pohybu planét na ich eliptických dráhach v priblížení a vzdialení od Slnka, dáva určitý číselný pomer, ktorý odpovedá hudobnému intervalu. Tieto informácie už v baroku poznali vďaka Boethiovi (zomrel okolo roku 524), ktorý pre stredovek uchoval obsiahlu antickú náuku. Hudbu rozdelil na musica mundana – harmónia sfér, musica humana – harmónia človeka a musica instrumentalis – hudba reálne znejúca rozozvučením hudobného nástroja a ľudského hlasu. Jeho teórie sa neskôr vyučovali na stredovekých akadémiach. Barok prevzal a vylepšil renesančnú symboliku tónov. Obdobne to bolo aj s barokovými nástrojmi. Bolo vynájdených len málo nových nástrojov. V umeleckej hudbe to boli husle, viola, violoncello, lutna, gitara, theorba, harfa, cembalo, varhany, flauta, hoboj, fagot, klairna, pozón, lesný roh, tympány. V ľudovej hudbe sa používali hlavne oktávové husle, gitara, cimbal, píšťala. Barokoví štýl vznikol v Taliansku – architektúra v Ríme (chrám sv. Petra), maliarstvo a hudba na severe v Benátkach. Keď renesancia bola internacionálna, barok naopak vytvára národné štýly. Napriek tomu hudobníci z Talianska so svojou operou ovládli celú Európu. Jeden z najvýznamnejších hudobných skladateľov pôsobiaci na prelome renesancie a baroka Claudio Zuan Antonio Monteverdi sa narodil v talianskej Cremone roku 1567.
- 2. Claudio Monteverdi bol zo svojich súrodencov najstarší. Jeho matka Maddalena zomrela asi 8 rokov po Claudiovom narodení, no jeho otec sa ešte dvakrát oženil. V šestnástich rokoch, keď už bol dobrým hráčom na organ a violu, napísal svoju prvú zbierku skladieb Sacrae cantiunculae. Roku 1589 uverejnil prvú zo svojich deviatich kníh madrigalov. V rokoch 1595 až 1599 bol Monteverdi so svojim vojvodom na vojenských výpravách, kde bol silno ovplyvnený florentskými operami, najmä operou Euridice (1600). Po napísaní piatej knihy madrigalov (1605), Monteverdi v roku 1607 skomponoval vôbec jednu z prvých opier s názvom Orfeus. Opera bola napísaná na objednávku k príležitosti každoročného karnevalu v Mantove, kde bola 24. februára prezentovaná a okamžite slávila veľký úspech. O rok neskôr, pri príležitosti svadby mantovského princa Francesca Gonzy, napísal druhú operu Ariadna, z ktorej sa dochovala len časť Lamento – Ariadnin nárek. To už bolo po smrti Monteverdiho manželky. Ten sa už neoženil a v roku 1633 sa nechal vysvätiť za kňaza. Vespro della Beata Vergine (1610) je jeho majstovské duchovné dielo. Jeho syn Francesco sa neskôr stal tenoristom v dóme sv. Marka (pôsobil tam kde jeho otec) a jeho druhý syn Massimiliano bol lekárom. Po ťažkých časoch v Cremone roku 1613 sa stal kapelníkom dómu sv. Marka v Benátkach čo bolo v tej dobe najväčšie privilégium akého mohol hudobník dosiahnuť. Monteverdi za svojho dlhého pôsobenia v dóme sv. Marka doplnil repertoár svojími novými skladbami a obnovil tu miestny chrámový zbor. Výber skladieb uverejnil v roku 1640 pod názvom Selva morale e spirituale. Okrem duchovných diel Monteverdi komponal aj svetské skladby. V roku 1624 publikoval prvé scénické oratórium v dejinách hudby Combattimento di Tancredi e Clorinda. Veľký dôraz kládol najmä na ilustráciu emócií, dramatickosť a zrozumiteľnosť textu. V oblasti techniky hry zaviedol používanie tremola u strunových nástrojov a používanie pizzicata pre zvýšenie dramatického účinku hudby. Monteverdi zomiera 29. novembra 1643 v Benátkach. Jeho posledné dielo, 9. kniha madrigalov, bola publikovná v roku 1651, teda až po Monteverdiho smrti. Anotace : Práca sa zaoberá výhradne barokovou hudbou a veľmi významným a prevratným skladateľom tohto obdobia Claudiom Monteverdim. Prvá časť textu je venovaná úplným začiatkom, teda príčinám ako hudba baroka vznikla. Ďalej sa v práci preberá, ako toto obdobie vnímali samotní ľudia. V závere prvej časti získame informácie o najčastejšie využívaných barokových nástrojoch. Druhá časť práce sa nezaoberá nikým iným ako Claudiom Monteverdim. Rozoberá jeho život a životné dielo od narodenia až po smrť. Kľúčové slová : hudba, baroková hudba, barok, Claudio Monteverdi, harmónia, opera. Odborné zdroje: 1."Monteverdi, Claudio." The Oxford Dictionary of Music, 2nd ed. rev. Ed. Michael Kennedy. Oxford MusicOnline.OxfordUniversityPress.Web.18Dec.2012. <http://www.oxfordmusiconline.com/subscriber/article/opr/t237/e6938>. -Jedná sa o celosvetovo uznávaný zdroj. -Zdroj je dôveryhodný.
- 3. -Doporučuje ho veľa našich vyučujúcich. -Podľa tohto zdroju sa väčšinou overujú zdroje ostatné. -Zdroj je aktuálny - Poznáme autora 2.Michels, Ulrich. Encyklopedický atlas hudby. Praha:NLN, s.r.o., 2000, 611 s. ISBN 80-7106-238-3 - Základná a univerzálna kniha pre každého muzikológa, Text je redigovaný - Zároveň celosvetovo uznávaná - Doporučuje ju veľa pedagógov - Výborne recenzovaná - Neaktuálna 3.Richard, Halowell Hoppin. Hudba Stredoveku. Hudobné Centrum, Bratislava., 2007, 510 s. ISBN978-80-88884-87-3 - Výborné recenzie - Text je redigovaný - Kniha je pomerne aktuálna - Doporučuje ju veľa pedagógov - Rozhodne sa jedná o dôveryhodný zdroj -Životné dielo Claudia Monteverdiho na časovej osi :