�ݺ�ߣ

Editor's Notes

1. Ján Werich Ján Amos Komenský - Škola hrou
2. Prvým je kognitívny aspekt, a to vnímanie inkongruity, ktoré sa tiež nazýva „bisociácia“alebo „kognitívna synergia“. Zahŕňa simultánnu aktiváciu dvoch alebo viacerých nekompatibilných interpretácií situácie v mysli. Tiež býva spájanýs hravým, nezávažným myslením a určitým stupňom zmenšovania, v ktorom sa veci považujú za menej dôležité alebo obdivuhodné, ako obvyklé.Tieto kognitívne prvky robia niečo „zábavným“. Po druhé, existuje jehoemocionálna zložka. Kognitívne procesy aktivujú jedinečnú emocionálnureakciu, ktorú nazývame „mirth“. V anglickom jazyku má slovo „mirth“dlhý rodokmeň a zdá sa, že je dokonalým technickým pojmom pre emocionálny aspekt humoru. Slovo mirth súvisí s radosťou, ale odlišuje sa odobdobného prvku „zábavnosti“. Sprevádza ho aktivácia obvodov potešeniav limbickom systéme, ako aj rôzne autonómne a endokrinné reakcie, vďaka čomu je humor taký príjemný. Po tretie, existuje sociálny či medziľudský aspekt humoru. 
3. Humor nachádzame u ľudí mnohých kultúr a každého veku. To predstavuje podmienky pre jeho skúmanie ako súčasti štruktúry osobnosti. Avšakiba v ostatnej dekáde ho individuálna, experimentálna, či marginálna psychológia rešpektuje ako základné ľudské správanie a u niektorých jedincovso zmyslom pre humor, dokonca ako základnú ľudskú potrebu. To potvrdzuje nevyhnutnosť prítomnosti humoru pre vybraných jedincov s požiadavkou jej saturácie.Podľa Martina a Kuipera (2019), sa od začiatku 21. storočia skúmanie rôznych psychologických aspektov humoru a smiechu stalo čoraz významnej-šou výskumnou témou. Aj výskumy samotného autora vychádzali v priebehu jeho vedeckej kariéry z individuálneho a rozdielneho pohľadu, ktorý sazameriaval na prospešné účinky zmyslu pre humor vo vzťahu k psychickejpohode. Toto zameranie výskumu bolo evidentné v jeho ďalších výskumoch, ale stále viac sa zdokonaľovalo, keď rozpracoval vybrané zložkyzmyslu pre humor, vrátane adaptačných a maladaptívnych humorných štý-lov. 
4. V zmysle týchto dimenzií je zmysel pre humor u jedinca originálnym prienikom všetkých týchto faktorov a životnej histórie a skúsenosti, ktorá jeneprenosná.Martin a Kuiper (2019) vo svojich štúdiách diskutujú o troch hlavných zlož-kách humoru, ako sú kognitívne, emocionálne a medziľudské, aj o rozdieloch a podobnostiach medzi humorom a smiechom. Medzi ďalšie aspektyjeho výskumov patria otázky, ako sú genetické versus environmentálnezaťaženia zmyslu pre humor, mnohostranná povaha konštrukcie humoru a možné obmedzenia učenia jedincov užitočne využívať humor na zvládnutie spoločenských a medziľudských vzťahov 
5. Psychológia humoru – Evolučné, genetické a neuropsychologické aspekty Charles Darwin sa zaoberal úsmevom a smiechom a označil ich za vrodenýemočný výraz. Iní evoluční predstavitelia, najmä Gervais a Wilson (2005,in Heretik 2019, s. 28), poukazujú na to, že pri skúmaní evolúcie smiechua humoru je potrebné odlíšiť duchennovský smiech alebo úsmev, od neduchennovského Psychoanalytická teória humoru sa viaže na historický koncept psychoanalýzy, kedy psychológovia historicky chápali humor negatívne, mysliacsi, že demonštruje povýšenectvo, vulgárnosť, Freudov Id konflikt, resp. hochápali ako obranný mechanizmus na zakrytie skutočných pocitov.  Teória superiority je založená na myšlienkach filozofov Aristotela, Hobbesa a Bergsona v kontexte teórie zneváženia. Podľa tejto teórie, je humorzážitkom nadradenosti či pýchy pri vnímaní slabosti, nedokonalosti a škaredosti druhých.  Výskum humoru viedol k tomu, že samotný humor sa dnes zobrazuje akopozitívna črta a silná stránka osobnosti. Pozitívna psychológia, ktorá skú-ma to, v čom sú ľudia dobrí, uvádza, že humor možno použiť ako niečo,vďaka čomu sa ostatní cítia dobre, prehlbuje intimitu a pomáha tlmiť stres.  Emočné teórie humoru, ktoré nadväzujú na kognitívne percepčné teó-rie, kladú dôraz na porozumenie, tvorbu humorných situácií a vyžadujúsekvenciu mentálnych operácií. Kognitívni psychológovia sa prikláňajúk trojštádiovej teórii žartovania.  V sociálnych teóriách humoru patrí humor k ľudským univerzáliám. Pochopenie a ocenenie mnohých humorných podnetov však závisí od sociálneho kontextu. Humor zohráva dôležitú úlohu aj pri zvyšovaní vnútroskupinovej kohézie, odlíšení „my“ od „tých druhých“. V zmysle týchto teórií, sahumorom posilňujú pozitívne vzorce správania a trestajú sa tie neprimerané, asociálne.  
6. lekára Guillauma Duchenna v 19. storočí), ktorému chýba vlastný emoč-ný zážitok, a ktorý sa vytvára v prefrontálnej, premotorickej a motorickejčasti mozgu 
7. A tak bol v minulosti považovaný za nežiaducu formu správania, ktorej sa treba vyhýbať, podobneako Freud pokladal humor za jeden z najvyšších obranných mechanizmovosobnosti. 
8. Ako poukazujú viacerí teoretici humoru, na začiatku vedecko-výskumnéhoskúmania vzhľadom na prístup zohľadňujúci individuálne rozdiely, ktorýprvotne použil Herb Lefcourt (a ktorý sa všeobecne aj naďalej sledoval),najskôr museli nájsť spoľahlivý a validný spôsob merania zmyslu pre humor. Zhodujú sa v názore, že koncepcia zmyslu pre humor je oveľa komplexnejšia a mnohotvárnejšia, ako si prvotne mysleli. Väčšina doterajších výskumov o humore sa zameriavala na oceňovanie humoru, ktoré spočívav tom, že od účastníkov sa vyžaduje, aby hodnotili zábavnosť rôznych druhov vtipov, karikatúr a iných vtipných materiálov, a potom sa skúmalo, akotieto hodnotenia zábavnosti korelujú s inými charakteristikami jedincov.Môže to byť meradlom skúmania pre niektoré účely a výskumné zamerania, ale pre hlbšiu vedeckú analýzu a následnú aplikáciu je dôležité dostaťsa k aspektom humoru. Niektorí ľudia môžu poznať množstvo zábavnýchvtipov a zábavných situácií, ale to nevyhnutne neznamená, že humor produkujú, teda že sú schopní udržať si vtipný pohľad najmä v stresovom období. Preto sa vo výskumoch neskôr objavili konceptualizácie a meraniazmyslu pre humor najmä pomocou stupníc „self‑report scales“. 
9. Z osobnostného hľadiska je potrebné rozlišovať rôzne štýly humoru. Niektoré štýly humoru môžu byť benígne a dokonca aj prospešné, ak sa používajú striedmo, ale pri nadmernom použití sú škodlivé. Zistenia o sebazničujúcom humore sú toho dobrým príkladom. Pokiaľ taký humor prí-liš nepoužívate, môže to byť skutočne užitočné. Rozdiely medzi zdravýmia nezdravými formami humoru môžu byť veľmi jemné, napr. v prípade sebazničujúceho a sebestačného humoru. Sebepodceňujúci humor je zdraváforma humoru, pri ktorej sa neberieme príliš vážne a dokážeme sa samismiať na svojich chybách. Vychádza to z nášho zdravého sebavedomia. Naproti tomu sebazničujúci humor vychádza z nízkej sebaúcty a zahŕňanadmerne sebazničujúci humor, ktorý sa používa na ingratáciu seba s ostatnými. V každom jednotlivom prípade je však ťažké medzi nimi rozlíšiť.Podobne priateľské doberanie môže byť formou zdravého pridruženéhohumoru, zatiaľ čo ničivejšie doberanie je súčasťou agresívneho humoru.Opäť, niekedy môže byť ťažké medzi nimi rozlíšiť 
10. https://www.rouming.cz/roumingShow.php?file=doktor_filozof.jpg https://9gag.com
11. Odkaz na stiahnutie: http://www.statpedu.sk/files/sk/publikacna-cinnost/casopisy/pedagogicka-revue/2018/pedagogicka-revue-3-2019.pdf