Jednobunkové organizmy
- 1. MASARYKOVA UNIVERZITA PEDAGOGICKÁ FAKULTA Jednobunkové organizmy Kurz práce z informáciami Veronika Beličková 28.12.2012
- 2. Obsah Argumentácia .......................................................................................................................................... 3 Anotácia................................................................................................................................................... 3 Kľúčové slová ........................................................................................................................................... 3 JEDNOBUNKOVÉ ORGANIZMY ................................................................................................................ 4 Bičíkovce .............................................................................................................................................. 4 Koreňonožce ........................................................................................................................................ 5 Výtrusovce ........................................................................................................................................... 5 Riasničkavce ........................................................................................................................................ 5 Bibliografická literatura ........................................................................................................................... 7 2
- 3. Argumentácia Ako tému mojej seminárnej práce som si vybrala jednobunkové organizmy. Vybrala som si ju práve preto, pretože predmetom môjho štúdia je práve biológia a zaujíma ma všetko čo s ňou je späté a súvisí s ňou. Jednobunkové organizmy sú veľkým okruhom, ktorý sa skladá z rôznych oddelení jednobunkových organizmov. Táto téma ma natoľko zaujala, že sa o ňu zaujímam hlbšie, a preto som sa ju rozhodla v tejto práci prezentovať.(71slov) Anotácia Jednobunkové organizmy sú najrozšírenejšími organizmami na našej Zemi. Tvorí ich jedna bunka, ktorá plní všetky životné funkcie ako sú dýchanie, trávenie, vylučovanie, rozmnožovanie a ostatné iné. Jednobunkové organizmy sa rozdeľujú do štyroch základných skupín, ktorými sú bičíkovce, koreňonožce, výtrusovce a riasničkovce. Kľúčové slová Jednobunkovce, bičíkovce, koreňonožce, výtrusovce, riasničkovce 3
- 4. JEDNOBUNKOVÉ ORGANIZMY Jednobunkové organizmy zaraďujeme medzi najpočetnejšiu formu života na našej Zemi. Jednobunkové organizmy sa rozdeľujú do viacerých skupín, konkrétnejšie povedané do rôznych tried alebo podtried. Najpočetnejšou skupinou, ktorá sa nachádza v tejto veľkej ríši sú baktérie, avšak okrem nich existujú aj ďalšie, zložitejšie jednobunkové organizmy, ktoré sa nazývajú protisty. Protisti sú o trochu väčšie ako baktérie, ale taktiež ich nie je možné vidieť voľným okom. Väčšina z jednobunkových organizmov žije vo vode alebo sa vyskytujú na vlhkých miestach. Niektoré protisty, sú ako rastliny, pretože si vytvárajú fotosyntézou živiny. Iné z jednobunkových organizmov sa správajú ako živočíchy a prijímajú potravu, kým ďalšie z týchto organizmov prejavujú vlastnosti rastlín aj živočíchov. Jednobunkovy organizmus je živý organizmus, ktorého telo je tvorené len jedinou bunkou. Táto bunka vykonáva všetky potrebné funkcie pre jej život, ktoré môžu byť telesného alebo rozmnožovacieho charakteru. Jednobunkové organizmy rozdeľujeme do štyroch základných skupín. Patria sem bičíkovce, koreňonožce, výtrusovce a riasničkavce. Bičíkovce Bičíkovce (Flagellata) sú vôbec najstaršou skupinou jednobunkových eukaryotických organizmov. Názov kmeňa je odvodený od prítomnosti jedného alebo viacerých bičíkov, ktoré majú funkciu pohybových orgánov. Bunky majú jedno alebo viac rovnocenných jadier. Niektoré obsahujú plastidy a sú schopné fotosyntézy, tie označujeme ako rastlinné bičíkovce a systematicky ich zaraďujeme do ríše rastlín. Naproti tomu živočíšne bičíkovceplastidy nikdy neobsahujú. Väčšina bičíkovcov sa rozmnožuje nepohlavným delením, len malá časť pohlavne. Žijú voľne alebo ako parazity, prípadne ako symbionty. Potravu prijímajú buď celým povrchom tela alebo pohlcujú drobnú potravu (baktérie, drobné zvyšky rastlinných a živočíšnych tiel). Druhy žijúce vo vode sú dôležitou zložkou planktónu a zaujímajú tak dôležité miesto v potravových reťazcoch ekosystémov. K voľne žijúcim druhom patrí morské svetielko jagavé (Noctiluca miliaris). Je to najväčší bičíkovec, dosahujúci 0,5-2 mm. Žije vo veľkom množstve na hladine a v noci spôsobuje svetielkovanie mora. V cytoplazme má veľa tukových kvapiek uložených pod povrchom tela. Svetielkovanie je spôsobené prudkým pohybom hladiny. 4
- 5. Nebezpečným parazitom voľne žijúcich rýb je bičovka rybia (Costia necatrix). Nájdeme ju aj v bazénoch a akváriách. Má ploché telo s dvoma bičíkmi. Ochorenie rýb týmto parazitom sa prejavuje mliečnym zákalom kože a žiabier. Mliečny zákal spôsobuje nadmerná produkcia slizu chorých rýb. Bičovka spôsobuje úhyn najmä mladých rýb. Žardia črevná (Giardia intestinalis) žije v tenkom čreve človeka. Je sploštená, na spodnej strane má prísavnú doštičku. Vyživuje sa osmoticky. Spôsobuje, najmä u detí, hnačky. Koreňonožce Koreňonožce (Rhizopoda) sa pohybujú pre ne typickým spôsobom (amébovitým pohybom), pomocou výbežkov cytoplazmy označovaných ako panôžky (pseudopódie). Niektoré morské koreňonožce tvoria vápenaté alebo kremičité schránky, sladkovodné druhy tvoria často rôsolovitý obal. V cytoplazme býva jedno jadro, ak je ich viac, sú navzájom rovnocenné. Prítomné sú potravové aj pulzujúce vakuoly. Potravu prijímajú pomocou panôžok procesom fagocytózy. Potravou voľne žijúcich druhov sú baktérie, riasy, jednobunkové živočíchy a pod. Koreňonožce sa rozmnožujú väčšinou delením, niektoré pučaním alebo rozpadom. Morské a cudzopasné druhy sa môžu rozmnožovať aj pohlavne. Koreňonožce žijú v sladkej i slanej vode, vo vlhkej pôde a množstvo druhov je cudzopasných. Parazity žijú hlavne v tráviacom ústrojenstve bezstavovcov aj stavovcov. Mnoho sladkovodných koreňonožcov má vo svojej bunke symbiotické baktérie, sinice alebo jednobunkové riasy. V nepriaznivých podmienkach tvoria cysty, ktoré sú vetrom a vodou roznášané na veľké vzdialenosti, a preväčšina druhov rozšírená po celom svete. Výtrusovce Výtrusovce (Sporozoa) sú úplne prispôsobené parazitickému spôsobu života. Nevytvárajú žiadne pohybové ústrojčeky. Potravu prijímajú celým povrchom tela osmoticky. V ich životnom cykle dochádza k striedaniu nepohlavného a pohlavného rozmnožovania. Nepohlavné rozmnožovanie sa deje rozpadom - schizogóniou jedinca na množstvo jednojadrových zárodkov - schizontov. Pri pohlavnom rozmnožovaní - gamogónii dochádza k splývaniu haploidných zárodkov (gaméty) a ku vzniku zygoty. Zygota sa po určitom čase rozpadá. Niektoré druhy žijú v jednom hostiteľovi, iné striedajú dvoch hostiteľov. Riasničkavce Riasničkavce, alebo nálevníky (Ciliophora), majú telo pokryté pevnou pelikulou, z ktorej vyrastá množstvo bŕv. Tie slúžia na pohyb a sú po celom tele alebo len na jeho niektorých 5
- 6. častiach. Základné telieska bŕv - blefaroblasty - sú navzájom prepojené a pohyb bŕv je synchronizovaný. 6
- 7. Bibliografická literatura CHALUPOVÁ-KARLOVSKÁ, Vlastimila. Obecná biologie: středoškolská učebnice. 1. vyd. Olomouc: Nakladatelství Olomouc, 2002, 206 s. ISBN 8071821004. Túto literatúru som si vybrala: - je písaná odborníkom, aj napriek tomu, že je už staršieho roku - je priehľadná, a dalo sa v nej jednoducho orientovať - odkazuje ďalšie odkazy na použitú literatúru - je v knihe uvedený autor - text obsahuje odbornú terminológiu - Názov: Ríša: Jednobunkovce (Protista, Monocytozoa) Zdroj: PaedDr. J. Dolinská Trvalý odkaz: o skole http://www.oskole.sk/?id_cat=55&clanok=7448 - odbornosť - zrozumiteľnosť - zaujímavosti - hodnovernosť - text písaný odborníkom http://www.infoplease.com/dk/science/encyclopedia/single-celled-organisms.html - rozšírenie doterajších poznatkov - odbornosť - stručnosť - zaujímavosti - hodnovernosť obrázok: http://micro.magnet.fsu.edu/cells/procaryotes/images/procaryote.jpg 7