ݺߣ

ݺߣShare a Scribd company logo
Metódy práce v tre ť om sektore PhDr. Branislav Frk, PhD.
Obsah (témy prednášok) Vzťah tretieho sektora a ostatných sektorov, Modely fungovanie tretieho sektora Metódy práce v treťom sektore: špecifické metódy, modifikácia klasických metód, inovácie Sociálny marketing vrozvojových krajinách Občiansky aktivizmus Lobbing Extrémne ašpekulatívne techniky
Tri sektory Štát Business 3   sektor Ob č ianska spolo č nosť
Vz ť ahy medzi sektormi Štát Business 3   sektor peniaze image spolupráca neutralita (nepriateľstvo)
Modely fungovanie tretieho sektora Liberálny model  Dominantný  privátny, komerčný  sektor)  Neziskovky (menej kvalitné služby+motivovaný dobrovoľníci) Štát (všetko, čo prepadne sitom) Konzervatívno - korpooratívny model   -podobne ako 1. ale situácia občanov je podporená systémom povinného soc. poistenia. t.z. silne dotovanie služieb zo strany štátu. Neziskovky majú ťažkú situáciu a musia byť mimoriadne profesionálne, inovatívne a pod. veľmi sa podobajú na komerčné firmy.
Modely fungovanie tretieho sektora Sociálnodemokratický model   - služby poskytuje predovšetkým štát, ale je možnosť "kúpiť" si lepšie a drahšie služby u komerčných subjektov. Úloha neziskoviek je minimálna, presadzuje sa iba vo vysoko špecializovaných sférach, alebo sa presúva do sféry advokacie, kontroly a kritiky (konštruktívnej!) výkonu štát. inštitúcií. Kresťanský model   - Dôraz je kladený na  rodinné zväzky, cirkevné inštitúcie, a neformálne občianske servisné organizácie  . Štát zasahuje iba ak tieto organizácie zlyhajú alebo nie sú schopné ich poskytovať na želanej úrovni. Toto umožňuje plný rozvoj tretieho sektora avšak iba časti úzko prepojenej s cirkvou. Jednoznačný je aj akcent evanjelizácie pri poskytovaní služieb, čo nemusí vyhovovať všetkým.
Modely fungovanie tretieho sektora Štátno-socialistický model  - štát je úplne dominantný, a komerčné služby prakticky neexistujú. Tretí sektor sa potýka s kontrolou a obmedzovaním štátu a je iba tolerovaný. Často môže byť zneužívaný.
Modely fungovanie tretieho sektora Ako je to u nás? Ktorý model funguje  u nás? Liberálny, Konzervatívny, Sociálno-demokratický,  Kresťanský, Štátno-socialistický model?
História 3S u nás v skratke spolková  č innos ť útlm 1948-1989 znovuoživenie 1989-1990 č .83/1990 o združovaní ob č anov rozvoj 3S za pomoci zahrani č ných donorov suplovanie štátu odchod donorov EÚ
Špecifiká práce v 3S na Slovensku história 3S (tradícia) dedi č stvo minulej doby profesionalita a skúsenosti image “ve č ne kritizujúcich organizácií” odchod donorov aktivita a záujem ob č anov
Špecifiká metód práce v 3S inovácia a kreativita efektivita adresnos ť spolupráca konštruktívna kritika zameranie na minority aktivita klientov
Inovované metódy Sociálny marketing Lobbing, ob č ianska advokácia Politické metódy
Modifikované metódy Komunitné vzdelávanie, komunitné poradenstvo Sociálna reklama Mediácia
Špecifické metódy Ob č iansky aktivizmus Extrémne a špekulatívne techniky
Vzdelávanie v 3S nástroj šírenie myšlienok, skúseností, zručností záujmové, komunitné a občianske vzdelávanie alternatíva zameranie na špecifické skupiny vzdelávanie v rámci 3S (dobrovoľníci)
SARAR Lyra Srivasan zásady práce v komunitách : S   (self-esteem, sebaúcta) A   (associative strenghts, spolupráca) R   (resourcefullness, vynaliezavos ť ) A  (action planning, ak č né plánovanie) R  (responsibility, zodpovednos ť )
SARAR S   (self-esteem, sebaúcta) - pomocou vynaloženia vlastných síl aschopností komunita nielen rieši vlastné problémy, ale zároveň aj posiluje komunitnú sebaúctu avieru vo vlastné schopnosti. Sebaúcta je zvlášť pri etnicky odlišných komunitách mimoriadne dôležitým aspektom. A   (associative strenghts, spolupráca) - posilňovanie spolupráce avzájomnej pomoci medzi členmi komunity scieľom vytvoriť sieť vzájomnej pomoci apodpory. Zapojenie celej komunity by malo byť jedným zcieľov komunitných aktivít.
SARAR R   (resourcefullness, vynaliezavos ť ) - použitie akéhokoľvek postupu, ak prináša efekt, je zásadou, ktorá nielen podporuje tvorivý prístup, ale zároveň sa snaží využiť potenciál každého člena komunity. A  (action planning, ak č né plánovanie) - akčné plánovanie znamená priebežné reflektovanie situácie vkomunite, zmeny vplánovaní aktivít však podliehajú vôli komunity. R  (responsibility, zodpovednos ť ) - zodpovednosť resp. preberanie zodpovednosti komunity za seba je výsledkom aplikácie predchádzajúcich  zásad. Zodpovednosť za aktivity, rozvoj komunity ajej kvalitu života teda nesie samotná komunita anie napr. komunitný pracovník.
Sociálny marketing
Sociálny marketing je jedna zmožností, ako dostať myšlienky azručnosti ku komunitám.  dôležité je však, že sociálny marketing vpodstate ponúka návody, možnosti riešení, ale na samotnej komunite spočíva rozhodnutie, či využijú niektorú zponúkaných možností.  sociálny marketing však môže výrazne napomôcť vzájomnému pochopeniu aakceptovaniu rozdielov medzi etnicky odlišnou komunitou amajoritou.  sociálnym marketingom môžeme ovplyvniť nielen situáciu vrizikových komunitách, ale aj zlepšovať vzajomné vzťahy medzi minoritami amajoritou.
Sociálny marketing a) dôraz na masovokomunikačné prostriedky b) oslovenie súrodej skupiny obyvateľstva (viac na segmenty, ako na celú verejnosť) c) výskum cieľových skupín, predovšetkým miera ich informovanosti anázorov  na daný problém d) predbežné overovanie účinnosti názorných atextových pomôcok e) zisťovanie účinnosti na reprezentatívnej vzorke obyvateľstva f) podrobné vyhodnotenie priebehu aj výsledkov aktivity (spätná väzba)
Extrémne a špekulatívne techniky
Extrémne a špekulatívne techniky radikálna sociálna práca ľavicovo orientovaní aktivisti odborové hnutia, hnutia za práva menšín sociálne hnutia
Extrémne a špekulatívne techniky Ob č ianske nepokoje Protesty, nátlakové akcie Kampane Bojkot, ob č ianska neposlušnosť
Ob č ianske nepokoje Sociálny mier Problémové štvrte Prisťahovalectvo a problémová integrácia Demonštrácie, pochody... Riziká: násilie, kontraproduktívnosť akcie ...
Protesty, nátlak Petície, hromadné dopisy (maily) Propagácia prostredníctvom známej osoby Verejné stretnutia (míting) Letáky, plagáty Diskusné fóra
Kampane cieľ: zapojenie verejnosti vytvorenie tlaku medializácia, publikovanie problémov public relations
Bojkot, ob č ianska neposlušnos ť ekologické problémy občianske práva a slobody
Vzdelávacie kampane
Vzdelávacie kampane zameranie na rozvoj komunity a jej  č lenov rešpektovanie tradícií, zvykov, kultúry informácie, zru č nosti, skúsenosti experti, lídri názornosť, praktické uplatnenie,
Vzdelávacie kampane Ako zaujať? Ako vzbudiť záujem? Ako vyvolať akciu/aktivitu? Ako udržať pozornosť/záujem?
Vybrané metódy  Participatívne metódy - tréning, výcvik, modelovanie, prípadové štúdie Praktické metódy - nácvik, praktická ukážka Workshop - zdie ľ anie skúseností, skupinová práca
Komunitné vzdelávanie
Komunitné vzdelávanie vzdelávanie pre “obecný” život  - pre rozvoj spolupatri č nosti komunity - k identifikácii s kultúrou - k zlepšovaniu kvality života - k ob č ianstvu - k  č inorodému lokálpatriotizmu
Komunitné vzdelávanie miestne (obecné) školstvo /obecná osveta / - otvorená škola - rozšírenie pôsobnosti miestnych škôl - škola ako komunitné kultúrne a vzdelávacie  centrum
Komunitné vzdelávanie špeciálne vzdelávacie programy - špecifické vzdelávacie potreby - gramotnos ť , rekvalifikácie at ď
Komunitné vzdelávanie Vzdelávanie v bežných komunitách Záujmové vzdelávanie Ob č ianske vzdelávanie Dopl ň ujúce vzdelávanie Kultúrne, športové, spolo č enské aktivity
Komunitné centrá strediská spolo č enských, kultúrnych, vzdelávacích, záujmových a vo ľ no č asových aktivít “otvorená” škola, knižnica, kultúrny dom, rádio, kluby, spolky
Komunitné poradenstvo “opak” klasického poradenstva priamo v komunite sú č as ť  komunity (integrovanos ť) svojpomoc
Prístupy v poradenstve aktívny prístup  ponuka informovanie prezentácia problémov, prednášky ...
Prístupy v poradenstve rozširovanie okruhu klientov aktívne vyhľadávanie problém profesionálneho sebaobrazu aktivita => dôvera, záujem
Prístupy v poradenstve Poradenstvo pre ostatných profesionálov lekári, u č itelia, policajti, sociálny pracovníci ... spolupráca, výmena skúseností, informácií
Prístupy v poradenstve Laické poradenstvo núdzová alternatíva
Komunitné organizovanie
Komunitné organizovanie rozdiel oproti komunitnej sociálnej práci: veci verejné participácia ob č anov politická “pachu ť ” obrana a obhajoba ob č ianskych práv a slobôd
Komunitné organizovanie Základné kroky organizovania ob č anov: Osobné rozhovory s  ľ u ď mi •  Zistenie osobných záujmov •  Vytvorenie, budovanie audržovanie dôvery  aosobných vzťahov •  Získanie cenných informácií •  Zistiť priority členov komunity •  Motivovať a informovať ľudí omožných aktivitách •  Identifikovať potenciálnych vodcov komunity
Komunitné organizovanie Vedúce osobnosti (autority, lídri) •  Získavať následníkov •  Schopnosť viesť, organizovať ainšpirovať •  Byť kreatívny, podnikavý •  Schopnosť improvizácie •  Hlboký záujem oľudí
Komunitné organizovanie Výber konkrétneho problému 1) Môžu sa ľudia mobilizovať na základe tohto problému? 2) Je tento problém dostatočne konkrétny? 3) Je možné areálne riešiť tento problém úplne alebo aspoň  čiastočne? •  Problém je špecifický konkrétny •  Je vyriešiteľný ačasovo nenáročný •  Ľudia problém pociťujú amajú eminentný záujem na jeho riešení •  Existuje cieľová osoba, ktorá má moc, kompetenciu problém  vyriešiť
Komunitné organizovanie Organizovanie stretnutí s lídrami •  Nástroj plánovania pre vedúce osobnosti aorganizátorov •  Nástroj rozvoja vedúcich osobností •  Nástroj zapojenia ľudí do práce aocenenia ľudí, ktorí sú aktívni
Komunitné organizovanie Identifikácia cieľovej osoby/osôb, stratégia, taktika a  č asový plán Cieľové osoby -  ??? Stratégia •  Čo chce komunita dosiahnuť? •  Kto bude na aktivite participovať? •  Kedy sa to uskutoční? •  Ako sa dosiahne cieľ?
Komunitné organizovanie Taktika •  Je nevhodné používať taktiku, ktorej aktivisti nerozumejú, nesúhlasia  sňou alebo sa obávajú jej použitia •  Efektívne býva použitie takých taktík, na ktoré nie sú cieľové osoby  zvyknuté či pripravené •  Taktika, ktorá sa používa často sa po čase stane neúčinnou, preto je  vhodné taktiky striedať •  Taktika má vždy vyprovokovať cieľovú osobu kreakcii •  Tlak je potrebné udržovať aorganizovať stále nové anové akcie •  Korektné je vypracovanie konštruktívnej alternatívy t.z. mať pripravené  vlastné návrhy riešení •   Informovať média atak vyvíjať sekundárny tlak.
Komunitné organizovanie Mobilizácia verejnosti na podporu Príprava a uskuto č nenie akcie Vyhodnotenie
Komunitné organizovanie rozvoj komunít aktivita a spolupráca občanov (veci verejné) ob č ianská advokácia Metódy spolupráce - partnerstvo, návrhy, lobbing, diskusie, verejné stretnutia, kampane Metódy nátlaku - petície, protesty, bojkot, demonštrácie,
Rozvojové vzdelávanie to be continued

More Related Content

Metody prace v 3 s

  • 1. Metódy práce v tre ť om sektore PhDr. Branislav Frk, PhD.
  • 2. Obsah (témy prednášok) Vzťah tretieho sektora a ostatných sektorov, Modely fungovanie tretieho sektora Metódy práce v treťom sektore: špecifické metódy, modifikácia klasických metód, inovácie Sociálny marketing vrozvojových krajinách Občiansky aktivizmus Lobbing Extrémne ašpekulatívne techniky
  • 3. Tri sektory Štát Business 3 sektor Ob č ianska spolo č nosť
  • 4. Vz ť ahy medzi sektormi Štát Business 3 sektor peniaze image spolupráca neutralita (nepriateľstvo)
  • 5. Modely fungovanie tretieho sektora Liberálny model Dominantný privátny, komerčný sektor) Neziskovky (menej kvalitné služby+motivovaný dobrovoľníci) Štát (všetko, čo prepadne sitom) Konzervatívno - korpooratívny model -podobne ako 1. ale situácia občanov je podporená systémom povinného soc. poistenia. t.z. silne dotovanie služieb zo strany štátu. Neziskovky majú ťažkú situáciu a musia byť mimoriadne profesionálne, inovatívne a pod. veľmi sa podobajú na komerčné firmy.
  • 6. Modely fungovanie tretieho sektora Sociálnodemokratický model - služby poskytuje predovšetkým štát, ale je možnosť "kúpiť" si lepšie a drahšie služby u komerčných subjektov. Úloha neziskoviek je minimálna, presadzuje sa iba vo vysoko špecializovaných sférach, alebo sa presúva do sféry advokacie, kontroly a kritiky (konštruktívnej!) výkonu štát. inštitúcií. Kresťanský model - Dôraz je kladený na rodinné zväzky, cirkevné inštitúcie, a neformálne občianske servisné organizácie . Štát zasahuje iba ak tieto organizácie zlyhajú alebo nie sú schopné ich poskytovať na želanej úrovni. Toto umožňuje plný rozvoj tretieho sektora avšak iba časti úzko prepojenej s cirkvou. Jednoznačný je aj akcent evanjelizácie pri poskytovaní služieb, čo nemusí vyhovovať všetkým.
  • 7. Modely fungovanie tretieho sektora Štátno-socialistický model - štát je úplne dominantný, a komerčné služby prakticky neexistujú. Tretí sektor sa potýka s kontrolou a obmedzovaním štátu a je iba tolerovaný. Často môže byť zneužívaný.
  • 8. Modely fungovanie tretieho sektora Ako je to u nás? Ktorý model funguje u nás? Liberálny, Konzervatívny, Sociálno-demokratický, Kresťanský, Štátno-socialistický model?
  • 9. História 3S u nás v skratke spolková č innos ť útlm 1948-1989 znovuoživenie 1989-1990 č .83/1990 o združovaní ob č anov rozvoj 3S za pomoci zahrani č ných donorov suplovanie štátu odchod donorov EÚ
  • 10. Špecifiká práce v 3S na Slovensku história 3S (tradícia) dedi č stvo minulej doby profesionalita a skúsenosti image “ve č ne kritizujúcich organizácií” odchod donorov aktivita a záujem ob č anov
  • 11. Špecifiká metód práce v 3S inovácia a kreativita efektivita adresnos ť spolupráca konštruktívna kritika zameranie na minority aktivita klientov
  • 12. Inovované metódy Sociálny marketing Lobbing, ob č ianska advokácia Politické metódy
  • 13. Modifikované metódy Komunitné vzdelávanie, komunitné poradenstvo Sociálna reklama Mediácia
  • 14. Špecifické metódy Ob č iansky aktivizmus Extrémne a špekulatívne techniky
  • 15. Vzdelávanie v 3S nástroj šírenie myšlienok, skúseností, zručností záujmové, komunitné a občianske vzdelávanie alternatíva zameranie na špecifické skupiny vzdelávanie v rámci 3S (dobrovoľníci)
  • 16. SARAR Lyra Srivasan zásady práce v komunitách : S (self-esteem, sebaúcta) A (associative strenghts, spolupráca) R (resourcefullness, vynaliezavos ť ) A (action planning, ak č né plánovanie) R (responsibility, zodpovednos ť )
  • 17. SARAR S (self-esteem, sebaúcta) - pomocou vynaloženia vlastných síl aschopností komunita nielen rieši vlastné problémy, ale zároveň aj posiluje komunitnú sebaúctu avieru vo vlastné schopnosti. Sebaúcta je zvlášť pri etnicky odlišných komunitách mimoriadne dôležitým aspektom. A (associative strenghts, spolupráca) - posilňovanie spolupráce avzájomnej pomoci medzi členmi komunity scieľom vytvoriť sieť vzájomnej pomoci apodpory. Zapojenie celej komunity by malo byť jedným zcieľov komunitných aktivít.
  • 18. SARAR R (resourcefullness, vynaliezavos ť ) - použitie akéhokoľvek postupu, ak prináša efekt, je zásadou, ktorá nielen podporuje tvorivý prístup, ale zároveň sa snaží využiť potenciál každého člena komunity. A (action planning, ak č né plánovanie) - akčné plánovanie znamená priebežné reflektovanie situácie vkomunite, zmeny vplánovaní aktivít však podliehajú vôli komunity. R (responsibility, zodpovednos ť ) - zodpovednosť resp. preberanie zodpovednosti komunity za seba je výsledkom aplikácie predchádzajúcich zásad. Zodpovednosť za aktivity, rozvoj komunity ajej kvalitu života teda nesie samotná komunita anie napr. komunitný pracovník.
  • 20. Sociálny marketing je jedna zmožností, ako dostať myšlienky azručnosti ku komunitám. dôležité je však, že sociálny marketing vpodstate ponúka návody, možnosti riešení, ale na samotnej komunite spočíva rozhodnutie, či využijú niektorú zponúkaných možností. sociálny marketing však môže výrazne napomôcť vzájomnému pochopeniu aakceptovaniu rozdielov medzi etnicky odlišnou komunitou amajoritou. sociálnym marketingom môžeme ovplyvniť nielen situáciu vrizikových komunitách, ale aj zlepšovať vzajomné vzťahy medzi minoritami amajoritou.
  • 21. Sociálny marketing a) dôraz na masovokomunikačné prostriedky b) oslovenie súrodej skupiny obyvateľstva (viac na segmenty, ako na celú verejnosť) c) výskum cieľových skupín, predovšetkým miera ich informovanosti anázorov na daný problém d) predbežné overovanie účinnosti názorných atextových pomôcok e) zisťovanie účinnosti na reprezentatívnej vzorke obyvateľstva f) podrobné vyhodnotenie priebehu aj výsledkov aktivity (spätná väzba)
  • 23. Extrémne a špekulatívne techniky radikálna sociálna práca ľavicovo orientovaní aktivisti odborové hnutia, hnutia za práva menšín sociálne hnutia
  • 24. Extrémne a špekulatívne techniky Ob č ianske nepokoje Protesty, nátlakové akcie Kampane Bojkot, ob č ianska neposlušnosť
  • 25. Ob č ianske nepokoje Sociálny mier Problémové štvrte Prisťahovalectvo a problémová integrácia Demonštrácie, pochody... Riziká: násilie, kontraproduktívnosť akcie ...
  • 26. Protesty, nátlak Petície, hromadné dopisy (maily) Propagácia prostredníctvom známej osoby Verejné stretnutia (míting) Letáky, plagáty Diskusné fóra
  • 27. Kampane cieľ: zapojenie verejnosti vytvorenie tlaku medializácia, publikovanie problémov public relations
  • 28. Bojkot, ob č ianska neposlušnos ť ekologické problémy občianske práva a slobody
  • 30. Vzdelávacie kampane zameranie na rozvoj komunity a jej č lenov rešpektovanie tradícií, zvykov, kultúry informácie, zru č nosti, skúsenosti experti, lídri názornosť, praktické uplatnenie,
  • 31. Vzdelávacie kampane Ako zaujať? Ako vzbudiť záujem? Ako vyvolať akciu/aktivitu? Ako udržať pozornosť/záujem?
  • 32. Vybrané metódy Participatívne metódy - tréning, výcvik, modelovanie, prípadové štúdie Praktické metódy - nácvik, praktická ukážka Workshop - zdie ľ anie skúseností, skupinová práca
  • 33.
  • 34.
  • 35.
  • 36.
  • 38. Komunitné vzdelávanie vzdelávanie pre “obecný” život - pre rozvoj spolupatri č nosti komunity - k identifikácii s kultúrou - k zlepšovaniu kvality života - k ob č ianstvu - k č inorodému lokálpatriotizmu
  • 39. Komunitné vzdelávanie miestne (obecné) školstvo /obecná osveta / - otvorená škola - rozšírenie pôsobnosti miestnych škôl - škola ako komunitné kultúrne a vzdelávacie centrum
  • 40. Komunitné vzdelávanie špeciálne vzdelávacie programy - špecifické vzdelávacie potreby - gramotnos ť , rekvalifikácie at ď
  • 41.
  • 42. Komunitné vzdelávanie Vzdelávanie v bežných komunitách Záujmové vzdelávanie Ob č ianske vzdelávanie Dopl ň ujúce vzdelávanie Kultúrne, športové, spolo č enské aktivity
  • 43. Komunitné centrá strediská spolo č enských, kultúrnych, vzdelávacích, záujmových a vo ľ no č asových aktivít “otvorená” škola, knižnica, kultúrny dom, rádio, kluby, spolky
  • 44. Komunitné poradenstvo “opak” klasického poradenstva priamo v komunite sú č as ť komunity (integrovanos ť) svojpomoc
  • 45. Prístupy v poradenstve aktívny prístup ponuka informovanie prezentácia problémov, prednášky ...
  • 46. Prístupy v poradenstve rozširovanie okruhu klientov aktívne vyhľadávanie problém profesionálneho sebaobrazu aktivita => dôvera, záujem
  • 47. Prístupy v poradenstve Poradenstvo pre ostatných profesionálov lekári, u č itelia, policajti, sociálny pracovníci ... spolupráca, výmena skúseností, informácií
  • 48. Prístupy v poradenstve Laické poradenstvo núdzová alternatíva
  • 50. Komunitné organizovanie rozdiel oproti komunitnej sociálnej práci: veci verejné participácia ob č anov politická “pachu ť ” obrana a obhajoba ob č ianskych práv a slobôd
  • 51. Komunitné organizovanie Základné kroky organizovania ob č anov: Osobné rozhovory s ľ u ď mi •  Zistenie osobných záujmov •  Vytvorenie, budovanie audržovanie dôvery aosobných vzťahov •  Získanie cenných informácií •  Zistiť priority členov komunity •  Motivovať a informovať ľudí omožných aktivitách •  Identifikovať potenciálnych vodcov komunity
  • 52. Komunitné organizovanie Vedúce osobnosti (autority, lídri) •  Získavať následníkov •  Schopnosť viesť, organizovať ainšpirovať •  Byť kreatívny, podnikavý •  Schopnosť improvizácie •  Hlboký záujem oľudí
  • 53. Komunitné organizovanie Výber konkrétneho problému 1) Môžu sa ľudia mobilizovať na základe tohto problému? 2) Je tento problém dostatočne konkrétny? 3) Je možné areálne riešiť tento problém úplne alebo aspoň čiastočne? •  Problém je špecifický konkrétny •  Je vyriešiteľný ačasovo nenáročný •  Ľudia problém pociťujú amajú eminentný záujem na jeho riešení •  Existuje cieľová osoba, ktorá má moc, kompetenciu problém vyriešiť
  • 54. Komunitné organizovanie Organizovanie stretnutí s lídrami •  Nástroj plánovania pre vedúce osobnosti aorganizátorov •  Nástroj rozvoja vedúcich osobností •  Nástroj zapojenia ľudí do práce aocenenia ľudí, ktorí sú aktívni
  • 55. Komunitné organizovanie Identifikácia cieľovej osoby/osôb, stratégia, taktika a č asový plán Cieľové osoby - ??? Stratégia •  Čo chce komunita dosiahnuť? •  Kto bude na aktivite participovať? •  Kedy sa to uskutoční? •  Ako sa dosiahne cieľ?
  • 56. Komunitné organizovanie Taktika •  Je nevhodné používať taktiku, ktorej aktivisti nerozumejú, nesúhlasia sňou alebo sa obávajú jej použitia •  Efektívne býva použitie takých taktík, na ktoré nie sú cieľové osoby zvyknuté či pripravené •  Taktika, ktorá sa používa často sa po čase stane neúčinnou, preto je vhodné taktiky striedať •  Taktika má vždy vyprovokovať cieľovú osobu kreakcii •  Tlak je potrebné udržovať aorganizovať stále nové anové akcie •  Korektné je vypracovanie konštruktívnej alternatívy t.z. mať pripravené vlastné návrhy riešení • Informovať média atak vyvíjať sekundárny tlak.
  • 57. Komunitné organizovanie Mobilizácia verejnosti na podporu Príprava a uskuto č nenie akcie Vyhodnotenie
  • 58. Komunitné organizovanie rozvoj komunít aktivita a spolupráca občanov (veci verejné) ob č ianská advokácia Metódy spolupráce - partnerstvo, návrhy, lobbing, diskusie, verejné stretnutia, kampane Metódy nátlaku - petície, protesty, bojkot, demonštrácie,