1. Masarykova Univerzita v Brne, Filozofická fakulta,
Katedra Anglistiky a Amerikanistiky
Nezamestnanosť
KPSI - Odborný text
Michaela Pšenková
Brno 2013
2. Argumentácia výberu témy
Ako bývalá študentka Obchodnej akadémie som sa počas štúdia neraz stretla s problematikou
nezamestnanosti. Avšak nielen počas vyučovania, sediac v lavici a počúvajúc profesora, ale aj
v bežnom a každodennom živote. Dôvod pre výber témy mojej práce je preto prostý –
nezamestnanosť je vážnym problémom, s ktorým sa v súčasnosti potýka svetová ekonomika.
A mňa, ako ekonomický subjekt, táto problematika veľmi zaujíma a dotýka sa ma o to viac,
že v momentálne situácií trhu práce mi nikto nemôže zaručiť, či sa po doštudovaní nezaradím
do typizovanej skupiny nezamestnaných. Vo svojej práci sa zaoberám výhradne teoretickými
poznatkami týkajúcimi sa nezamestnanosti, jej rôznymi formami, rizikovými skupinami
i činiteľmi, ktoré na úroveň nezamestnanosti vplývajú.
Kľúčové slová
nezamestnanosť, ekonomika, trh práce, formy nezamestnanosti, rizikové skupiny
3. Nezamestnanosť = strašiak modernej spoločnosti
Jedným z najdôležitejších a najväčších problémov súčasnej trhovej ekonomiky je
nezamestnanosť. Nezamestnanosť je sociálno – ekonomický jav spojený s trhom práce. Snaha
o vytvorenie nových pracovných miest a príležitostí i snaha o zmenšenie ťarchy
nezamestnanosti je vážnym problémom ekonomiky, avšak aj problémom sociálnym
a politickým. Pod pojmom nezamestnanosť rozumieme zväčša nedobrovoľné a dlhotrvajúce
prerušenie práce. Skrátka, nie každý, kto pracuje, je zamestnaný a na druhej strane tiež nie
každý, kto nepracuje, je nezamestnaný. Ľudia, ktorí majú zamestnanie, sú zamestnaní, ľudia
bez pracovného miesta, ktorí si hľadajú zamestnanie, sú nezamestnaní, ľudia bez práce, ktorí
si nehľadajú prácu, sa nachádzajú mimo pracovnej sily. Všetko práceschopné obyvateľstvo je
teda rozčlenené na 3 skupiny: zamestnaní, nezamestnaní a ekonomicky neaktívnych.
- zamestnaní: patria sem ľudia, ktorí vykonávajú akúkoľvek platenú prácu, ale aj tí, ktorí majú
prácu, nepracujú však pre chorobu, štrajk alebo dovolenku
- nezamestnaní: jedná sa o ľudí, ktorí zamestnaní nie sú, ale aktívne si hľadajú prácu, alebo
sa chcú vrátiť do práce. Aby bol niekto považovaný za nezamestnaného, musí byť
registrovaný v sprostredkovateľniach práce (v SR na úradoch práce)
- ekonomicky neaktívni: tí, ktorí súčasťou pracovnej sily nie sú. Ide o tú časť dospelého
obyvateľstva, ktorá navštevuje školu, vedie domácnosť, nemôže pracovať pre chorobu – je
v invalidnom dôchodku, alebo si jednoducho prácu vôbec nehľadá.
1.1 Formy nezamestnanosti
Medzi základné formy nezamestnanosti patrí frikčná, štruktúrna a cyklická nezamestnanosť.
Frikčná nezamestnanosť vzniká ako dôsledok neustáleho pohybu ľudí medzi
oblasťami, pracovnými miestami alebo rôznymi etapami životného cyklu. Dokonca i
v ekonomike s plnou zamestnanosťou existuje pohyb ľudí, ktorí si hľadajú pracovné miesta
po skončení školy alebo po presťahovaní sa do inej oblasti. Keďže frikčne nezamestnaní často
hľadajú lepšie miesta alebo miesta menia, hovorí sa, že sú „dobrovoľne“ nezamestnaní.
Štruktúrna nezamestnanosť vzniká, ak existuje nesúlad medzi ponukou pracovnej sily
a dopytom po nej. Pretože niektoré sektory rastú, zatiaľ čo niektoré upadajú, dochádza často
k nerovnováhe v zamestnaniach alebo oblastiach. Táto nerovnováha by zmizla alebo by k nej
nedochádzalo, keby sa mzdy plynulo prispôsobovali meniacej sa ponuke a dopytu. Mzdy však
nereagujú dostatočne rýchlo na ekonomické šoky, trvá roky, kým sa prispôsobia nedostatku
alebo prebytku.
Cyklická nezamestnanosť sa vyskytuje vtedy, keď celkový dopyt po pracovníkoch je
nízky. Keď celkové výdavky a output klesajú, rastie nezamestnanosť úplne všade, v celej
ekonomike. Tento rast nezamestnanosti v každej oblasti je signálom, že rastúca
nezamestnanosť je prevažne cyklická. Tento stav je možné diagnostikovať vďaka celkovému
stavu na trhu práce. Vysoká frikčná i štruktúrna nezamestnanosť sa môže vyskytovať, aj keď
je celkovo trh práce v rovnováhe. Cyklická nezamestnanosť vzniká teda vtedy, keď
zamestnanosť klesá v dôsledku nedostatočného agregátneho dopytu.
Okrem spomenutých kategórií nezamestnanosti existuje ešte nezamestnanosť sezónna,
technologická (v rámci technologického vývoja) i skrytá (neregistrovaní nezamestnaní.
4. 1.2 Nedobrovoľná a dobrovoľná nezamestnanosť
Nedobrovoľná nezamestnanosť
V prípade, ak sa mzdy nemenia tak, aby vyčistili trh, t.j. nie sú pružné, môže vzniknúť
nerovnováha medzi tými, ktorí miesto hľadajú a voľnými pracovnými miestami.
Zjednodušene povedané, za vysokú mzdu je ochotných pracovať príliš veľa kvalifikovaných
pracovných síl. Viac, ako je voľných pracovných miest. V dôsledku toho vzniká na trhu
nerovnováha, ktorá vyvoláva tie typy nezamestnanosti, ktoré existujú v dnešných trhových
ekonomikách.
Dobrovoľná zamestnanosť
Pri pružných mzdách (teoreticky), ktoré sa zvyšujú alebo znižujú, aby vyčistili trh,
neexistuje nedobrovoľná nezamestnanosť. Dobrovoľná nezamestnanosť predstavuje tie
pracovné sily, ktoré by chceli pracovať, ale len za vyššiu mzdu. Nie sú ochotní pracovať pri
existujúcej mzde, ktorá je výsledkom pôsobenia na trhu. Ekonomika môže fungovať
efektívne, aj keď vytvára určitý rozsah nezamestnanosti, a teda nevyužíva jeden z výrobných
faktorov.
1.3 Dôvody a faktory ovplyvňujúce nezamestnanosť
Existuje veľa dôvodov a faktorov, ktoré ovplyvňujú nezamestnanosť:
- zmena ekonomického systému na iný druhý (automaticky sa počet zamestnaných mení)
- politika vlády resp. vláda neprijíma také zákony, ktoré by dovoľovali podnikateľom
zamestnávať
- nefunkčný sociálny systém
- ochota cestovať za prácou
- kvalifikácia zamestnanca a slabá vzdelanostná úroveň problémových skupín
1.4 Rizikové skupiny nezamestnaných a hlavné príčiny nezamestnanosti
- mladiství
- absolventi škôl
- ženy po materskej dovolenke
- uchádzači o zamestnanie so zmenenou pracovnou schopnosťou
- uchádzači v preddôchodkovom veku
- dlhodobo evidovaní a problémoví uchádzači
Graf vývoja
ukazovateľa
nezamestnanosti na
Slovensku od roku
2006 do roku 2012
v percentách.
5. Zoznam použitej literatúry
LISÝ, Ján. Ekonómia. 2. vydanie, 2011. Bratislava: IURA EDITION. 714 s. ISBN:
9788080784232
- nespochybniteľný
- od autora, ktorý sa pohybuje v danom obore
- uznávaný rôznymi inštitúciami
- veľmi populárny vo svojom druhu
- využívaný na vysokých školách
HOLOVČÁKOVÁ, Lenka. – PAUKOVIČ, Vladimír. Nezamestnanosť ako sociálny jav,
štruktúra nezamestnanosti, príčiny, dôsledky a riešenia problému v Slovenskej republike.
Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafarika. Fakulta verejnej správy. Katedra sociálnych vied.
Sociálne a politické analýzy, 2008. 166 – 194 s. ISSN 1337 5555
- dôveryhodný
- obsiahly
- schválený pracovníkmi Univerzity v Košiciach
- poskytuje detailné informácie
- široké spektrum záberu
Finance media SK s. r. o. 2000 – 2013. Nezamestnanosť, Typy nezamestnanosti, Druhy
nezamestnanosti, Ekonomické dôsledky nezamestnanosti
http://www.finance.sk/hospodarstvo/informacie/trh-prace-nezamestnanost/
- uvádza fakty
- stručný, ale priamy
- jednoduchý na pochopenie aj pre lajkov
- poskytuje kľúčové informácie
- prehľadná webová stránka
