ݺߣ

ݺߣShare a Scribd company logo
Jana Klocoková- Možnosti a limity
účasti verejnosti v environmentálnom
rozhodovaní: prípad Tatranského
národného parku
Bc. Michaela Čechová
Veda o sociálnej práci (sociálna práca s
komunitou)
Mgr. Lucia Gregová
2013-10-24
Občianske zdôvodnenia
Vo verejnej diskusii o TANAP-e sa občianske
zdôvodnenia dotýkali:
• občianskych politických práv,
• práv občanov vstupovať do verejného rozhodovania
a to v súlade s domácou, európskou a
medzinárodnou legislatívou.
To súviselo so snahou environmentálnych MVO obhájiť
svoj status účastníka správnych konaní vo veciach
ochrany prírody. Vyzdvihovala sa občianska
angažovanosť a aktívni občania.
Občianske zdôvodnenia
V diskusii o TANAP-e a jeho smerovaní chýbala otázka
• rovnakého prístupu k využívaniu prírodného prostredia
a rekreácie,
• poskytovania verejných služieb a ich skvalitňovanie na
území TANAP-u.
Monitoring a reguláciu služieb (vrátane ich garancie) nemá
v náplni práce žiadna organizácia verejnej správy a
nevenujú tomu pozornosť ani média či mimovládny
sektor. V budúcnosti to môže znamenať problém z
hľadiska verejnej podpory chránených území.
Zdôvodnenia založené na inšpirácií
Zakladajú sa na osobnej emocionálnej skúsenosti, sile
zážitku či vášne. Sú predmetom kritiky pre svoju
osobitosť a neprenosnosť.
Aj keď TANAP je miestom emocionálnych zážitkov,
oddychu a duchovnej obnovy vo verejných diskusiách
to nehrá významnú rolu, pretože dôraz sa kládol na
odbornosť, kompetentnosť a nestrannosť.
Emotívnosť je spájaná s neodbornosťou, naivitou, či
mládežníckou nerozvážnosťou. To sa môže prejaviť v
interných materiáloch nie vo verejných diskusiách.
Zdôvodnenia založené na inšpirácií
Osobné a emocionálne väzby pracovníkov k prostrediu
ŠL TANAP-u oceňujú.
No vo vzájomnej komunikácií sa týchto zdôvodnení
vzdávajú, čo vedie k tomu, že čoraz menší počet ľudí
(laikov, návštevníkov, turistov, rekreantov) má
možnosť zapojiť sa do diskusie o TANAP-e a
chránených územiach SR.
Zdôvodnenia založené na verejnej
mienke, renomé
Environmentálne organizácie na zvýšenie verejného
povedomia o dianí v TANP-e využívali rôzne metódy a
nástroje:
• vydávali tlačové správy a komentáre, stanoviská,
• distribuovali masové emaily a petície,
• podávali verejné pripomienky k legislatívnym
materiálom spojené s formulovaním verejných
výziev.
Kampane a verejné listy cielene adresovali ministrom,
europoslancom, premiérovi či princovi Filipovi.
Zdôvodnenia založené na verejnej
mienke, renomé
Na získanie podpory verejnosti vznikali špeciálne
dokumenty a publikácie:
• filmy ( Znovuzrodenie lesa, Strážca divočiny)
• knihy (Posledná pevnosť – pätnásť rokov s
medveďmi)
MVNT spájal zástupcov mimovládneho sektora so
známymi vedcami a umelcami. No medializácia sa
stala predmetom kritiky ich oponentov, ktorí ju
spájali s manipuláciou verejnosti, politikárčením či
zvyšovaním osobnej popularity.
ZÁVER
V tomto prípade TANAP-u sa hlavní partneri
opierali o substatívny model verejného dobra
(odborné poznanie lesa).
Z uvedeného vyplýva že sa situácia bude meniť,
pretože sa ukázalo aké ťažké a neudržateľné je
založiť manažment len ja jednom substatívne
určenom dobre.
ĎAKUJEME ZA POZORNOSŤ

More Related Content

Prezentácia na komunitnu socialnu pracu

  • 1. Jana Klocoková- Možnosti a limity účasti verejnosti v environmentálnom rozhodovaní: prípad Tatranského národného parku Bc. Michaela Čechová Veda o sociálnej práci (sociálna práca s komunitou) Mgr. Lucia Gregová 2013-10-24
  • 2. Občianske zdôvodnenia Vo verejnej diskusii o TANAP-e sa občianske zdôvodnenia dotýkali: • občianskych politických práv, • práv občanov vstupovať do verejného rozhodovania a to v súlade s domácou, európskou a medzinárodnou legislatívou. To súviselo so snahou environmentálnych MVO obhájiť svoj status účastníka správnych konaní vo veciach ochrany prírody. Vyzdvihovala sa občianska angažovanosť a aktívni občania.
  • 3. Občianske zdôvodnenia V diskusii o TANAP-e a jeho smerovaní chýbala otázka • rovnakého prístupu k využívaniu prírodného prostredia a rekreácie, • poskytovania verejných služieb a ich skvalitňovanie na území TANAP-u. Monitoring a reguláciu služieb (vrátane ich garancie) nemá v náplni práce žiadna organizácia verejnej správy a nevenujú tomu pozornosť ani média či mimovládny sektor. V budúcnosti to môže znamenať problém z hľadiska verejnej podpory chránených území.
  • 4. Zdôvodnenia založené na inšpirácií Zakladajú sa na osobnej emocionálnej skúsenosti, sile zážitku či vášne. Sú predmetom kritiky pre svoju osobitosť a neprenosnosť. Aj keď TANAP je miestom emocionálnych zážitkov, oddychu a duchovnej obnovy vo verejných diskusiách to nehrá významnú rolu, pretože dôraz sa kládol na odbornosť, kompetentnosť a nestrannosť. Emotívnosť je spájaná s neodbornosťou, naivitou, či mládežníckou nerozvážnosťou. To sa môže prejaviť v interných materiáloch nie vo verejných diskusiách.
  • 5. Zdôvodnenia založené na inšpirácií Osobné a emocionálne väzby pracovníkov k prostrediu ŠL TANAP-u oceňujú. No vo vzájomnej komunikácií sa týchto zdôvodnení vzdávajú, čo vedie k tomu, že čoraz menší počet ľudí (laikov, návštevníkov, turistov, rekreantov) má možnosť zapojiť sa do diskusie o TANAP-e a chránených územiach SR.
  • 6. Zdôvodnenia založené na verejnej mienke, renomé Environmentálne organizácie na zvýšenie verejného povedomia o dianí v TANP-e využívali rôzne metódy a nástroje: • vydávali tlačové správy a komentáre, stanoviská, • distribuovali masové emaily a petície, • podávali verejné pripomienky k legislatívnym materiálom spojené s formulovaním verejných výziev. Kampane a verejné listy cielene adresovali ministrom, europoslancom, premiérovi či princovi Filipovi.
  • 7. Zdôvodnenia založené na verejnej mienke, renomé Na získanie podpory verejnosti vznikali špeciálne dokumenty a publikácie: • filmy ( Znovuzrodenie lesa, Strážca divočiny) • knihy (Posledná pevnosť – pätnásť rokov s medveďmi) MVNT spájal zástupcov mimovládneho sektora so známymi vedcami a umelcami. No medializácia sa stala predmetom kritiky ich oponentov, ktorí ju spájali s manipuláciou verejnosti, politikárčením či zvyšovaním osobnej popularity.
  • 8. ZÁVER V tomto prípade TANAP-u sa hlavní partneri opierali o substatívny model verejného dobra (odborné poznanie lesa). Z uvedeného vyplýva že sa situácia bude meniť, pretože sa ukázalo aké ťažké a neudržateľné je založiť manažment len ja jednom substatívne určenom dobre.