ݺߣ

ݺߣShare a Scribd company logo

Rómske listy 1/2014 - Amare džuvľi

•
•
K
Kristína Magdolenová
1 of 4
Download to read offline
Rómske listy 1/2014 3 AMARE DŽUVĽI Rómske ženy sú budúcnosťou rómskeho národa Rómske ženy. Majú svoje osudy, v mno-hom veľmi podobné. Uzavreté v klietke osady, rodiny, podriaďujúce sa prísnym pravidlám tradície, ktoré hovorí, čo je a čo nie je prijateľné. Kto však vidí róm-ske ženy len v tradičnej polohe matky, opatrovateľky, trpiteľky, veľmi sa mýli. Prečo? Stačí sa len pozrieť do učební stredných ale aj vysokých škôl. Študujú staré i mladé. Doháňajú, čo zameškali, čo im život vzal, čo im doba nedovolila. Alebo jednoducho to, o čom nevedeli. Mnohé rodia v šestnástich, ale len čo deti nastúpia do základnej školy, sadajú do la-víc aj ich matky a nie raz aj staré mamy. Aj preto, aby mali aspoň akú-takú šancu získať prácu v regiónoch, kde žijú. Bu-dujú si siete, pôsobia aktívne v rôznych občianskych združeniach, aby popri tom všetkom niesli stále zodpovednosť nie raz za celú rodinu, aby vychovávali deti, za-rábali peniaze, prali, upratovali… Hovorí sa, že Róm musí vydržať dva-krát toľko ako gádžo, aby sa mu vyrovnal. Ak je to tak, tak potom musí rómska ženy vydržať štyrikrát toľko. A to je často nad ľudské sily. Aj preto si zaslúžia úctu a ob-div tie ženy, ktoré sa nevzdávajú, a doká-žu sa pohybovať na hranici tradičného a moderného života. Sú vzorom pre mla-dé dievčatá, dcéry, vnučky, aby pochopili, čo sa v živote má a čo nemá. Je zaujímavé prísť do osady, kde gadžovská noha zablúdi len občas, a stretnúť tam ženu s jasne vyhranenými názormi, ženu, ktorá by v majoritnom prostredí určite mala zaujímavé posta-venie. Ale tieto ženy netúžia po postavení, túžia po tom, aby ich deti mali čo jesť, aby mali strechu nad hlavou, aby ich muži nebili, aby… a premýšľanie o budúcnosti je akoby premýšľaním o mimozemských civilizáciách. Aj preto sme sa rozhodli priniesť v na-šich novinách prílohu o ženách a pre ženy. Aby sme sa navzájom spoznávali, boli si oporou. Aby sme sa vzdelávali, lebo sila Rómov je v ich ženách. Jedno talianske príslovie hovorí, že je vzdelaný národ ten, kde je vzdelaná matka. Ak to platí, tak potom majú ešte Rómovia šancu. (kam) NAŠE ŽENY Ilustračná fotografia: kam
4 Rómske listy 1/2014 Rómovia sa finančne vzdelávali POLTÁR – Pre Rómov v meste Poltár ”—’”‡Š‡ gŒ‡ Ö‹‘‰—† ‹’ƒ‘‰÷† centier a kancelária Terénneho sociálne-ho PRÍBEH „Cigánke nedovolím hrabať sa mi vo vlasoch…“ Žien, ktoré majú v živote cieľ alebo sa spôsobom svojho života odlišujú nie je v rómskej komunite mnoho. Nájdeme ich takmer v každej väčšej komunite. Lebo ony neutekajú, práve naopak – zostanú a snažia sa pomáhať svojim. Takou je aj Romana Balogová. Svoju energiu prenáša denne na deti v základnej škole v rodnej obci, kde pracuje ako asistent učiteľa. Má 22 rokov, pochádza z malej obce Vtáčkov-ce blízko Košíc. Má ukončenú Strednú odbornú školu v Košiciach v odbore ka-derníčka- holička. Momentálne študuje na Súkromnej pedagogicko-sociálnej akadé-mii v Košiciach v odbore učiteľstvo v MŠ a vychovávateľstvo. „Po skončení školy som sa ako Róm-ka nedokázala uplatniť. Preto som si po-vedala, že niekde musím robiť aj keby to nebola práca kaderníčky. Cez úrad práce som si vybavila absolventskú prax u nás v základnej škole ako asistent učiteľa. Po skončení praxe mi pani riaditeľka ponúkla možnosť zostať pracovať natrvalo. Samo-zrejme s podmienkou, že si doplním vzde-lanie,“ hovorí. Štúdium na strednej škole považuje za dôležité vo svojom živote. „Stredná ško-la mi toho dala veľa. Zmenila môj názor na život. Keby som neštudovala, s veľkou pravdepodobnosťou by som bola vydatá žena s deckom a varechou v rukách. Nie je to zlé, ale prečo tak skoro! Môžem po-vedať, že som jediné pracujúce slobodné dievča vo Vtáčkovciach. Neraz ma ženy oslovili, aby som sa už konečne vydala… v rómskych osadách je to tak…“ Prečo Rómovia neštudujú? Aj nad tým sa zamýšľa. „Ľudia z môjho okolia by po-trebovali istotu v tom, že keď budú študo-vať, tak budú môcť aj pracovať. Prázdne slová a sľuby nestačia, treba konať. Neró-movia sa nevedia vžiť do ich situácie, keď vzdelaný a šikovný Róm sa nevie zamest-nať pre svoju farbu pleti. Najviac žiadajú pochopenie a reálne možnosti na lepší život pre svoje deti.“ Ako asistentka učiteľa má z práce rôzne skúsenosti. „Sú aj dobré aj zlé. Na jednej strane sú rodičia, ktorí sami vidia, že najviac môžu deťom pomôcť tým, že ich v štúdiu budú podporovať a pomáha-jú im v učení. No na druhej strane sú aj takí, ktorí nepodporujú svoje deti a rov-no im povedia – nemusíš sa učiť, aj tak z teba nič nebude lebo si založíš rodinu a školu necháš.“ Rodina je pre ňu veľmi dôležitá. „Moja rodina je pre mňa to najcennejšie, čo mám. No priznám sa, že zo začiatku sa im celkom nepáčilo to, že som chcela ďa-lej pokračovať v štúdiu. Mysleli si, že ma to prestane baviť a zbytočne investujem peniaze do školy. No teraz sú na mňa hrdí, podporujú ma a snažia sa mi pomôcť ako najlepšie vedia. S diskrimináciou má zo svojho života bohaté skúsenosti. „S diskrimináciou sa stretávam bežne v obchode, v autobuse atď. Stačí keď sa pozriem na výraz tváre ľudí, ktorí keď majú blízko seba Róma, tak ako keby mali nastavený alarm: „Buď teraz v pozore! Je tu Róm.“ Keď som štu-dovala kaderníctvo, mali sme odbornú prax v školskom kaderníctve, kde sme vykonávali kadernícke služby. Moja maj-sterka ma považovala za najšikovnejšiu žiačku a preto, keď prišli jej zákazníčky, vždy požiadala mňa, aby som jej pomá-hala. No raz ma tak zarazila negatívna reakcia jednej pani, že som nevedela ako odísť z prevádzky. Ona mi pred všetkými povedala, že cigánke nedovolí hrabať sa jej vo vlasoch. Bolo to nepríjemné…,“ ale vie tiež, že „tak ako aj Nerómovia sa boja Rómov, tak je to aj opačne. Aj my Rómovia máme obavy z Neró-mov. Ako môže niekto posúdiť človeka, keď ho ani nepozná? Možno keby neod-čleňovali Rómov do jednej časti dediny tzv. „osady“ a žili spoločne v zmiešanej dedine, tak by sa ich názor zmenil. Určite také sú, len sa málo propagujú v médiách. Aj rómske rodiny vedia žiť slušne.“ (sin) pracovníka (TSP) projekt s názvom „Spoznávajme svoje peniaze“. Rómsku tlačovú agentúru o tom informovala šta-tutárna zástupkyňa materského centra Beáta Berkyová. Ako ďalej Berkyová uviedla, „väčšina obyvateľov Poltári je dlhodobo nezamest-naná a ich príjmom je dávka v hmotnej núdzi a príspevok za výkon aktivačnej činnosti. V snahe prežiť, požičiavajú si peniaze od nebankových subjektov. Tieto pôžičky sú veľmi predražené, ľudia ich ne-stíhajú splácať a dostávajú sa tak do exekú-cií. Je to aj preto, že finančná gramotnosť komunity je slabá.“ Do finančného vzdelávania sa zapojilo 25 domácností a učili sa viesť rodinný roz-počet, ustrážiť finančné prostriedky „Oča-kávame, že tieto poznatky budú následne praktizovať aj vo svojom okolí a budú sami vedieť odhadnúť, čo je pre nich z hľadiska finančných prostriedkov výhodné alebo nevýhodné,“ vysvetlila Berkyová. Projekt prebiehal od marca do júla 2014. (sin) ĽUDIA BY POTREBOVALI ISTOTU, ŽE KEĎ BUDÚ ŠTUDOVAŤ, TAK BUDÚ MÔCŤ AJ PRACOVAŤ. NÁJDETE NA WEBE AMARE DŽUVĽI Ak hľadáte kontakty na rómske ženy prí-padne vás zaujímajú novinky zo života rómskych žien, nájdete ich na sociálnej sieti www.facebook.com/Hlas.romskych. zien. Stránka vznikla pred dvomi rokmi a jej cieľom je sústreďovať informácie, ktoré rómskym ženám uľahčia život na spo-ločnom dostupnom mieste. Nájdete tam nielen monitoring tlače s článkami, ktoré môžu byť pre vás dôležité, ale aj informácie o aktivitách rómskych žien. A samozrej-me, budeme radi, ak budete informovať aj o tom, čo robíte vy. Kontakt: jarmila. vanova@mecem.sk. Tešíme sa na vás!
Rómske listy 1/2014 NAŠE ŽENY 25 PRÍBEH, AKÝCH SÚ V OSADÁCH STOVKY ČIERNA VRANA – KTO HODÍ KAMEŇOM? Na Margite vidno, že aj vo svojom veku (63) dbá o zovňajšok. Vyzerá dobre, a to aj, napriek tomu, že porodila 8 detí, ktoré majú troch otcov. Všetky deti však vychovala sama. Bolo to ťažké, nikdy však nepožiada-la o pomoc Rómov v osade. Radšej išla ku gádžom a tí jej pomohli. Narodila sa začiatkom 50-tých rokov a vtedy bolo u Rómov všetko inak. Mali málo ale nezávideli si. Otec počas vojny prišiel o nohu a mama, aby mohla uži-viť 8 detí, chodila pracovať do dediny za zemiaky a chlieb. DETSTVO Keď mama ochorela, starší súrodenci už mohli pracovať a zarábať, ona sa mu-sela postarať o domácnosť. „Nemala som ani 12 rokov, keď som dokázala uvariť. Pri varení som sa musela postaviť na malú stoličku, aby som dosiahla na dosku pri miesení cesta. Na školu nebol čas. Pranie na rajbačke nebola sranda a otec nechcel, aby som išla študovať, aj keď som chcela,“ hovorí. PRVÝ MANŽEL S prvým manželom sa dala dokopy v 17 rokoch. Vybrala si ho sama, avšak rodičia museli súhlasiť. V jednu noc s ním odišla k nim prespať a ostala tam. Prišli deti a on neustále pil, nestaral sa. Popri alkoholikovi bolo ťažké uživiť deti, a tak sa rozhodla pracovať. Chcel, aby nechala prá-cu. Urobila tak. Žiarlivosť však pokračo-vala. Keď už situácia a neustále nadávanie do kuriev nemali konca kraja, nechala ho. Ušla s tromi staršími deťmi do Čiech k ro-dine. On sa jej však začal vyhrážať zabitím, rodiny sa znepriatelili. Vrátila sa, až keď sa dozvedela, že mamka zomrela. „Nebil ma. To nie. Týral ma psychicky. Prišiel do Čiech za mnou a v ten istý deň ako došiel, mi prišiel telegram o smrti matky. Zomre-la, lebo sa neustále vyhrážal, že ma zabije. Preto som ho nechala. Vrátila som sa do-mov a on odišiel do väzenia. Odtiaľ mi po-sielali peniaze na deti, ale po návrate mi nedával na ne nič, pretože vedel, že s ním žiť už nemienim. Musela som ísť do práce na JRD, ak som chcela deti uživiť.“ DRUHÝ MANŽEL Po čase sa dala dokopy s ďalším chlapom z osady. Mal byť akousi ochra-nou pred prvým, ktorý sa mal vrátiť z väze-nia. Nemilovala ho. Neplánovala s ním žiť, avšak zostala v druhom stave. Dúfala, že bude lepší, lenže aj ten si rád vypil a o deti sa nestaral. Čo bolo horšie, nerád chodil do práce. Pribudli ďalšie dve deti, ale ani tie jej nezabránili, aby nerozmýšľala nad tým, že ho opustí. Opustila ho, pretože ju začal biť. TRETÍ MANŽEL „Ani vo sne by ma nenapadlo, keď na družstvo prišiel pracovať nový robotník, že bude mojím tretím mužom. Bol navyše gádžo. Po čase som zistila, že je celkom fajn. Páčil sa mi a dali sme sa dokopy. Láska to však tiež nebola… Súrodenci ma od toho odhovárali a v osade bol po-plach,“ spomína Margita. Deti vraj nikdy neprotestovali, akceptovali jej rozhodnu-tie. S ním to bolo spočiatku všetko ľahšie. Dokázal sa o ňu a deti postarať. Mal ich a má rád ako svoje vlastné. Jemu porodila dvojičky. Spolu zveľadili dom, ale časom zistila, že je len predsa iný. Hovorí, že je veľmi dominantný. Párkrát ho aj vyhodila, ale vždy sa vráti. Deti sa za neho prihová-rajú, aby ho nevyhadzovala. Alkohol, žiarlivosť boli príčinou, že hľa-dala možnosti zmeniť to. Príliš mala rada svoje deti, aby im dovolila žiť život s alko-holikom. Z rečí ľudí v osade o jej morálke si nerobila nič. Vedela, že po čase ich to prej-de a život pôjde ďalej. Chlapi v osade pili aj predtým ale nie tak ako teraz. Pije vraj skoro každý a čuduje sa niektorým ženám, že zostávajú s nimi žiť a neberú ohľad na deti. Radšej sa s nimi trápia a trápia sa aj deti. A to je zlé. Chýba im vraj odvaha. Ne-čuduje sa však, lebo pije vraj aj veľa žien… Deti vychovala dobre. Všetky už majú svoje rodiny a domy. Žijú dobre, nehladujú a snažia sa žiť poriadnym životom. Pre-konala už tretí infarkt. Ten prvý dostala, keď jedna z dcér ušla rovno zo svadby so svojím nápadníkom. Manžela jej vybrala ona a s tým, ktorého chcela dcéra, ona ne-súhlasila. Bol to pre ňu šok. „Toho som jej nevybrala ja, ale je sním už niekoľko rokov a je šťastná.“ „Stále rozmýšľam nad tým, že ak by mi mama dovolila ostať s tým, ktorého som ľúbila, určite by som takýto pohnutý život nemala. Ktovie?“ uzavrie svoje rozpráva-nie Margita. (sin)
26 AMARE DŽUVĽI Rómske listy 1/2014 Fabián má 19 rokov, študuje za kaderníka. Je to inteligentný chlapec. Oblieka sa moder-ne a o svoj zovňajšok sa stará. Miluje hudbu, tanec. Má dlhé vlasy, piercing a vždy vonia značkovo… MAMA Mal asi 10 rokov, keď zistil, že s ním nie je ničo v poriadku. Už vtedy mu Rómovia dávali všelijaké prezývky, ktoré nechápal. Teplý, buzerant… modelka. Od malička ho zaujímali veci, ktoré neboli určené chlap-com. Nosil mamine lodičky, šminkoval sa, používal jej parfumy. Mama tomu ne-prikladala význam. Nadávky typu buze-rant, teploš, radiátor boleli, ale nebránil sa veľmi. „Samozrejme, že som sa hanbil, cítil som sa strašne, ale bolo to silnejšie ako ja. Bolo zaujímavé, že nerómski spolužiaci to tak tragicky nebrali. Horšie to bolo s na-šimi rómskymi. Mama mi dohovárala, že sa zo mňa smejú ľudia v osade, a aby som sa nesprával ako dievča, ale nepomáha-lo to. Otec? Ten iba mlčal a mlčí dodnes. Nebavíme sa spolu. Nikdy mi nič nepo-vie. Mama sa s tým zmierila, keď som mal 16 rokov. Vysvetlil som jej, že iný nebu-dem. Vidím, že je smutná, že sa hanbí za mňa. Žijem v osade, kde je každý s každým rodina a má to ťažké. Ale aj ja to mám ťaž-ké, pretože viem, že je smutná.“ PRVÁ LÁSKA S prvou láskou, s tou skutočnou a so všetkým čo k tomu patrí, sa zoznámil, keď dovŕšil 16-tý rok. Zoznámili sa cez inter-net. Bola to vraj láska na prvý pohľad. Bol biely, oveľa starší a veľmi pekný a nevadilo mu, že je Róm. Po dvoch stretnutiach ho dokonca vzal k nim domov. A tam zažil šok. Rodičia vedeli o orientácii syna a vše-možne ho podporovali. „Ani im nevadilo, že som Róm. Mama iba chcela, aby nám to vyšlo, a aby jej syn bol šťastný. Bolo to ne-uveriteľné, pretože to bola veľmi zámožná rodina. Otec inžinier, mama profesorka. Mali nádhernú vilku, podnikali a darilo sa im,“ spomína Fabián. Naučil ho všetko o sexe, veľa sa o gayoch dozvedel práve od neho. Dal mu silu, aby zvládol svoju inakosť. Všet-ky výčitky, že sklame rodičov, dal nabok. Užíval si to a mame sa s tým priznal. Po pol roku perfektného vzťahu sa však na jednej párty stalo niečo, čo nemohol len tak prepáčiť. Jeho láska ho podviedla. Nebol to však muž, ale žena. „Bolelo to. Utiekol som odtiaľ. Hneď na druhý deň prišiel, vysvetľoval, že vraj bol opitý, a že je bisexuál. Bol vytrvalý. Viac ako dva me-siace mi telefonoval a žiadal o odpustenie. Ale ja som mu to nemohol odpustiť. Bol som hlúpy…“ JE LEPŠIE, KEĎ TO VEDIA Po tom sklamaní už nehľadá lásku. Je vraj ťažké nájsť trvalého partnera. Neverí, že medzi Rómami takého nájde, lebo len máloktorý Róm-gay sa prizná, že ním je. Vie, že je to ťažké. Asi by radšej umreli, ako by to priznali. Len silný človek to verejne prizná. Občas o sex s ním prejavia aj ženatí muži. Neprekvapuje ho to. „Asi chcú zažiť niečo iné. Vždy sa mi však chlap musí páčiť,“ hovorí Fabián tíš-ko. V okolitých osadách už skoro všetci vedia, že je gay a nevadí mu to, aj keď vidí úškľabky na tvárach ľudí. Horšie to bolo predtým, keď sa to snažil utajiť. (sin) OBYČAJNÝ PRÍBEH CHLAPCA Z OSADY JE ŤAŽKÉ BYŤ RÓMOM, ALE ŤAŽŠIE JE BYŤ RÓMOM-GAYOM Grafika: Oliver Šimčík

More Related Content

Rómske listy 1/2014 - Amare džuvľi

  • 1. Rómske listy 1/2014 3 AMARE DŽUVĽI Rómske ženy sú budúcnosťou rómskeho národa Rómske ženy. Majú svoje osudy, v mno-hom veľmi podobné. Uzavreté v klietke osady, rodiny, podriaďujúce sa prísnym pravidlám tradície, ktoré hovorí, čo je a čo nie je prijateľné. Kto však vidí róm-ske ženy len v tradičnej polohe matky, opatrovateľky, trpiteľky, veľmi sa mýli. Prečo? Stačí sa len pozrieť do učební stredných ale aj vysokých škôl. Študujú staré i mladé. Doháňajú, čo zameškali, čo im život vzal, čo im doba nedovolila. Alebo jednoducho to, o čom nevedeli. Mnohé rodia v šestnástich, ale len čo deti nastúpia do základnej školy, sadajú do la-víc aj ich matky a nie raz aj staré mamy. Aj preto, aby mali aspoň akú-takú šancu získať prácu v regiónoch, kde žijú. Bu-dujú si siete, pôsobia aktívne v rôznych občianskych združeniach, aby popri tom všetkom niesli stále zodpovednosť nie raz za celú rodinu, aby vychovávali deti, za-rábali peniaze, prali, upratovali… Hovorí sa, že Róm musí vydržať dva-krát toľko ako gádžo, aby sa mu vyrovnal. Ak je to tak, tak potom musí rómska ženy vydržať štyrikrát toľko. A to je často nad ľudské sily. Aj preto si zaslúžia úctu a ob-div tie ženy, ktoré sa nevzdávajú, a doká-žu sa pohybovať na hranici tradičného a moderného života. Sú vzorom pre mla-dé dievčatá, dcéry, vnučky, aby pochopili, čo sa v živote má a čo nemá. Je zaujímavé prísť do osady, kde gadžovská noha zablúdi len občas, a stretnúť tam ženu s jasne vyhranenými názormi, ženu, ktorá by v majoritnom prostredí určite mala zaujímavé posta-venie. Ale tieto ženy netúžia po postavení, túžia po tom, aby ich deti mali čo jesť, aby mali strechu nad hlavou, aby ich muži nebili, aby… a premýšľanie o budúcnosti je akoby premýšľaním o mimozemských civilizáciách. Aj preto sme sa rozhodli priniesť v na-šich novinách prílohu o ženách a pre ženy. Aby sme sa navzájom spoznávali, boli si oporou. Aby sme sa vzdelávali, lebo sila Rómov je v ich ženách. Jedno talianske príslovie hovorí, že je vzdelaný národ ten, kde je vzdelaná matka. Ak to platí, tak potom majú ešte Rómovia šancu. (kam) NAŠE ŽENY Ilustračná fotografia: kam
  • 2. 4 Rómske listy 1/2014 Rómovia sa finančne vzdelávali POLTÁR – Pre Rómov v meste Poltár ”—’”‡Š‡ gŒ‡ Ö‹‘‰—† ‹’ƒ‘‰÷† centier a kancelária Terénneho sociálne-ho PRÍBEH „Cigánke nedovolím hrabať sa mi vo vlasoch…“ Žien, ktoré majú v živote cieľ alebo sa spôsobom svojho života odlišujú nie je v rómskej komunite mnoho. Nájdeme ich takmer v každej väčšej komunite. Lebo ony neutekajú, práve naopak – zostanú a snažia sa pomáhať svojim. Takou je aj Romana Balogová. Svoju energiu prenáša denne na deti v základnej škole v rodnej obci, kde pracuje ako asistent učiteľa. Má 22 rokov, pochádza z malej obce Vtáčkov-ce blízko Košíc. Má ukončenú Strednú odbornú školu v Košiciach v odbore ka-derníčka- holička. Momentálne študuje na Súkromnej pedagogicko-sociálnej akadé-mii v Košiciach v odbore učiteľstvo v MŠ a vychovávateľstvo. „Po skončení školy som sa ako Róm-ka nedokázala uplatniť. Preto som si po-vedala, že niekde musím robiť aj keby to nebola práca kaderníčky. Cez úrad práce som si vybavila absolventskú prax u nás v základnej škole ako asistent učiteľa. Po skončení praxe mi pani riaditeľka ponúkla možnosť zostať pracovať natrvalo. Samo-zrejme s podmienkou, že si doplním vzde-lanie,“ hovorí. Štúdium na strednej škole považuje za dôležité vo svojom živote. „Stredná ško-la mi toho dala veľa. Zmenila môj názor na život. Keby som neštudovala, s veľkou pravdepodobnosťou by som bola vydatá žena s deckom a varechou v rukách. Nie je to zlé, ale prečo tak skoro! Môžem po-vedať, že som jediné pracujúce slobodné dievča vo Vtáčkovciach. Neraz ma ženy oslovili, aby som sa už konečne vydala… v rómskych osadách je to tak…“ Prečo Rómovia neštudujú? Aj nad tým sa zamýšľa. „Ľudia z môjho okolia by po-trebovali istotu v tom, že keď budú študo-vať, tak budú môcť aj pracovať. Prázdne slová a sľuby nestačia, treba konať. Neró-movia sa nevedia vžiť do ich situácie, keď vzdelaný a šikovný Róm sa nevie zamest-nať pre svoju farbu pleti. Najviac žiadajú pochopenie a reálne možnosti na lepší život pre svoje deti.“ Ako asistentka učiteľa má z práce rôzne skúsenosti. „Sú aj dobré aj zlé. Na jednej strane sú rodičia, ktorí sami vidia, že najviac môžu deťom pomôcť tým, že ich v štúdiu budú podporovať a pomáha-jú im v učení. No na druhej strane sú aj takí, ktorí nepodporujú svoje deti a rov-no im povedia – nemusíš sa učiť, aj tak z teba nič nebude lebo si založíš rodinu a školu necháš.“ Rodina je pre ňu veľmi dôležitá. „Moja rodina je pre mňa to najcennejšie, čo mám. No priznám sa, že zo začiatku sa im celkom nepáčilo to, že som chcela ďa-lej pokračovať v štúdiu. Mysleli si, že ma to prestane baviť a zbytočne investujem peniaze do školy. No teraz sú na mňa hrdí, podporujú ma a snažia sa mi pomôcť ako najlepšie vedia. S diskrimináciou má zo svojho života bohaté skúsenosti. „S diskrimináciou sa stretávam bežne v obchode, v autobuse atď. Stačí keď sa pozriem na výraz tváre ľudí, ktorí keď majú blízko seba Róma, tak ako keby mali nastavený alarm: „Buď teraz v pozore! Je tu Róm.“ Keď som štu-dovala kaderníctvo, mali sme odbornú prax v školskom kaderníctve, kde sme vykonávali kadernícke služby. Moja maj-sterka ma považovala za najšikovnejšiu žiačku a preto, keď prišli jej zákazníčky, vždy požiadala mňa, aby som jej pomá-hala. No raz ma tak zarazila negatívna reakcia jednej pani, že som nevedela ako odísť z prevádzky. Ona mi pred všetkými povedala, že cigánke nedovolí hrabať sa jej vo vlasoch. Bolo to nepríjemné…,“ ale vie tiež, že „tak ako aj Nerómovia sa boja Rómov, tak je to aj opačne. Aj my Rómovia máme obavy z Neró-mov. Ako môže niekto posúdiť človeka, keď ho ani nepozná? Možno keby neod-čleňovali Rómov do jednej časti dediny tzv. „osady“ a žili spoločne v zmiešanej dedine, tak by sa ich názor zmenil. Určite také sú, len sa málo propagujú v médiách. Aj rómske rodiny vedia žiť slušne.“ (sin) pracovníka (TSP) projekt s názvom „Spoznávajme svoje peniaze“. Rómsku tlačovú agentúru o tom informovala šta-tutárna zástupkyňa materského centra Beáta Berkyová. Ako ďalej Berkyová uviedla, „väčšina obyvateľov Poltári je dlhodobo nezamest-naná a ich príjmom je dávka v hmotnej núdzi a príspevok za výkon aktivačnej činnosti. V snahe prežiť, požičiavajú si peniaze od nebankových subjektov. Tieto pôžičky sú veľmi predražené, ľudia ich ne-stíhajú splácať a dostávajú sa tak do exekú-cií. Je to aj preto, že finančná gramotnosť komunity je slabá.“ Do finančného vzdelávania sa zapojilo 25 domácností a učili sa viesť rodinný roz-počet, ustrážiť finančné prostriedky „Oča-kávame, že tieto poznatky budú následne praktizovať aj vo svojom okolí a budú sami vedieť odhadnúť, čo je pre nich z hľadiska finančných prostriedkov výhodné alebo nevýhodné,“ vysvetlila Berkyová. Projekt prebiehal od marca do júla 2014. (sin) ĽUDIA BY POTREBOVALI ISTOTU, ŽE KEĎ BUDÚ ŠTUDOVAŤ, TAK BUDÚ MÔCŤ AJ PRACOVAŤ. NÁJDETE NA WEBE AMARE DŽUVĽI Ak hľadáte kontakty na rómske ženy prí-padne vás zaujímajú novinky zo života rómskych žien, nájdete ich na sociálnej sieti www.facebook.com/Hlas.romskych. zien. Stránka vznikla pred dvomi rokmi a jej cieľom je sústreďovať informácie, ktoré rómskym ženám uľahčia život na spo-ločnom dostupnom mieste. Nájdete tam nielen monitoring tlače s článkami, ktoré môžu byť pre vás dôležité, ale aj informácie o aktivitách rómskych žien. A samozrej-me, budeme radi, ak budete informovať aj o tom, čo robíte vy. Kontakt: jarmila. vanova@mecem.sk. Tešíme sa na vás!
  • 3. Rómske listy 1/2014 NAŠE ŽENY 25 PRÍBEH, AKÝCH SÚ V OSADÁCH STOVKY ČIERNA VRANA – KTO HODÍ KAMEŇOM? Na Margite vidno, že aj vo svojom veku (63) dbá o zovňajšok. Vyzerá dobre, a to aj, napriek tomu, že porodila 8 detí, ktoré majú troch otcov. Všetky deti však vychovala sama. Bolo to ťažké, nikdy však nepožiada-la o pomoc Rómov v osade. Radšej išla ku gádžom a tí jej pomohli. Narodila sa začiatkom 50-tých rokov a vtedy bolo u Rómov všetko inak. Mali málo ale nezávideli si. Otec počas vojny prišiel o nohu a mama, aby mohla uži-viť 8 detí, chodila pracovať do dediny za zemiaky a chlieb. DETSTVO Keď mama ochorela, starší súrodenci už mohli pracovať a zarábať, ona sa mu-sela postarať o domácnosť. „Nemala som ani 12 rokov, keď som dokázala uvariť. Pri varení som sa musela postaviť na malú stoličku, aby som dosiahla na dosku pri miesení cesta. Na školu nebol čas. Pranie na rajbačke nebola sranda a otec nechcel, aby som išla študovať, aj keď som chcela,“ hovorí. PRVÝ MANŽEL S prvým manželom sa dala dokopy v 17 rokoch. Vybrala si ho sama, avšak rodičia museli súhlasiť. V jednu noc s ním odišla k nim prespať a ostala tam. Prišli deti a on neustále pil, nestaral sa. Popri alkoholikovi bolo ťažké uživiť deti, a tak sa rozhodla pracovať. Chcel, aby nechala prá-cu. Urobila tak. Žiarlivosť však pokračo-vala. Keď už situácia a neustále nadávanie do kuriev nemali konca kraja, nechala ho. Ušla s tromi staršími deťmi do Čiech k ro-dine. On sa jej však začal vyhrážať zabitím, rodiny sa znepriatelili. Vrátila sa, až keď sa dozvedela, že mamka zomrela. „Nebil ma. To nie. Týral ma psychicky. Prišiel do Čiech za mnou a v ten istý deň ako došiel, mi prišiel telegram o smrti matky. Zomre-la, lebo sa neustále vyhrážal, že ma zabije. Preto som ho nechala. Vrátila som sa do-mov a on odišiel do väzenia. Odtiaľ mi po-sielali peniaze na deti, ale po návrate mi nedával na ne nič, pretože vedel, že s ním žiť už nemienim. Musela som ísť do práce na JRD, ak som chcela deti uživiť.“ DRUHÝ MANŽEL Po čase sa dala dokopy s ďalším chlapom z osady. Mal byť akousi ochra-nou pred prvým, ktorý sa mal vrátiť z väze-nia. Nemilovala ho. Neplánovala s ním žiť, avšak zostala v druhom stave. Dúfala, že bude lepší, lenže aj ten si rád vypil a o deti sa nestaral. Čo bolo horšie, nerád chodil do práce. Pribudli ďalšie dve deti, ale ani tie jej nezabránili, aby nerozmýšľala nad tým, že ho opustí. Opustila ho, pretože ju začal biť. TRETÍ MANŽEL „Ani vo sne by ma nenapadlo, keď na družstvo prišiel pracovať nový robotník, že bude mojím tretím mužom. Bol navyše gádžo. Po čase som zistila, že je celkom fajn. Páčil sa mi a dali sme sa dokopy. Láska to však tiež nebola… Súrodenci ma od toho odhovárali a v osade bol po-plach,“ spomína Margita. Deti vraj nikdy neprotestovali, akceptovali jej rozhodnu-tie. S ním to bolo spočiatku všetko ľahšie. Dokázal sa o ňu a deti postarať. Mal ich a má rád ako svoje vlastné. Jemu porodila dvojičky. Spolu zveľadili dom, ale časom zistila, že je len predsa iný. Hovorí, že je veľmi dominantný. Párkrát ho aj vyhodila, ale vždy sa vráti. Deti sa za neho prihová-rajú, aby ho nevyhadzovala. Alkohol, žiarlivosť boli príčinou, že hľa-dala možnosti zmeniť to. Príliš mala rada svoje deti, aby im dovolila žiť život s alko-holikom. Z rečí ľudí v osade o jej morálke si nerobila nič. Vedela, že po čase ich to prej-de a život pôjde ďalej. Chlapi v osade pili aj predtým ale nie tak ako teraz. Pije vraj skoro každý a čuduje sa niektorým ženám, že zostávajú s nimi žiť a neberú ohľad na deti. Radšej sa s nimi trápia a trápia sa aj deti. A to je zlé. Chýba im vraj odvaha. Ne-čuduje sa však, lebo pije vraj aj veľa žien… Deti vychovala dobre. Všetky už majú svoje rodiny a domy. Žijú dobre, nehladujú a snažia sa žiť poriadnym životom. Pre-konala už tretí infarkt. Ten prvý dostala, keď jedna z dcér ušla rovno zo svadby so svojím nápadníkom. Manžela jej vybrala ona a s tým, ktorého chcela dcéra, ona ne-súhlasila. Bol to pre ňu šok. „Toho som jej nevybrala ja, ale je sním už niekoľko rokov a je šťastná.“ „Stále rozmýšľam nad tým, že ak by mi mama dovolila ostať s tým, ktorého som ľúbila, určite by som takýto pohnutý život nemala. Ktovie?“ uzavrie svoje rozpráva-nie Margita. (sin)
  • 4. 26 AMARE DŽUVĽI Rómske listy 1/2014 Fabián má 19 rokov, študuje za kaderníka. Je to inteligentný chlapec. Oblieka sa moder-ne a o svoj zovňajšok sa stará. Miluje hudbu, tanec. Má dlhé vlasy, piercing a vždy vonia značkovo… MAMA Mal asi 10 rokov, keď zistil, že s ním nie je ničo v poriadku. Už vtedy mu Rómovia dávali všelijaké prezývky, ktoré nechápal. Teplý, buzerant… modelka. Od malička ho zaujímali veci, ktoré neboli určené chlap-com. Nosil mamine lodičky, šminkoval sa, používal jej parfumy. Mama tomu ne-prikladala význam. Nadávky typu buze-rant, teploš, radiátor boleli, ale nebránil sa veľmi. „Samozrejme, že som sa hanbil, cítil som sa strašne, ale bolo to silnejšie ako ja. Bolo zaujímavé, že nerómski spolužiaci to tak tragicky nebrali. Horšie to bolo s na-šimi rómskymi. Mama mi dohovárala, že sa zo mňa smejú ľudia v osade, a aby som sa nesprával ako dievča, ale nepomáha-lo to. Otec? Ten iba mlčal a mlčí dodnes. Nebavíme sa spolu. Nikdy mi nič nepo-vie. Mama sa s tým zmierila, keď som mal 16 rokov. Vysvetlil som jej, že iný nebu-dem. Vidím, že je smutná, že sa hanbí za mňa. Žijem v osade, kde je každý s každým rodina a má to ťažké. Ale aj ja to mám ťaž-ké, pretože viem, že je smutná.“ PRVÁ LÁSKA S prvou láskou, s tou skutočnou a so všetkým čo k tomu patrí, sa zoznámil, keď dovŕšil 16-tý rok. Zoznámili sa cez inter-net. Bola to vraj láska na prvý pohľad. Bol biely, oveľa starší a veľmi pekný a nevadilo mu, že je Róm. Po dvoch stretnutiach ho dokonca vzal k nim domov. A tam zažil šok. Rodičia vedeli o orientácii syna a vše-možne ho podporovali. „Ani im nevadilo, že som Róm. Mama iba chcela, aby nám to vyšlo, a aby jej syn bol šťastný. Bolo to ne-uveriteľné, pretože to bola veľmi zámožná rodina. Otec inžinier, mama profesorka. Mali nádhernú vilku, podnikali a darilo sa im,“ spomína Fabián. Naučil ho všetko o sexe, veľa sa o gayoch dozvedel práve od neho. Dal mu silu, aby zvládol svoju inakosť. Všet-ky výčitky, že sklame rodičov, dal nabok. Užíval si to a mame sa s tým priznal. Po pol roku perfektného vzťahu sa však na jednej párty stalo niečo, čo nemohol len tak prepáčiť. Jeho láska ho podviedla. Nebol to však muž, ale žena. „Bolelo to. Utiekol som odtiaľ. Hneď na druhý deň prišiel, vysvetľoval, že vraj bol opitý, a že je bisexuál. Bol vytrvalý. Viac ako dva me-siace mi telefonoval a žiadal o odpustenie. Ale ja som mu to nemohol odpustiť. Bol som hlúpy…“ JE LEPŠIE, KEĎ TO VEDIA Po tom sklamaní už nehľadá lásku. Je vraj ťažké nájsť trvalého partnera. Neverí, že medzi Rómami takého nájde, lebo len máloktorý Róm-gay sa prizná, že ním je. Vie, že je to ťažké. Asi by radšej umreli, ako by to priznali. Len silný človek to verejne prizná. Občas o sex s ním prejavia aj ženatí muži. Neprekvapuje ho to. „Asi chcú zažiť niečo iné. Vždy sa mi však chlap musí páčiť,“ hovorí Fabián tíš-ko. V okolitých osadách už skoro všetci vedia, že je gay a nevadí mu to, aj keď vidí úškľabky na tvárach ľudí. Horšie to bolo predtým, keď sa to snažil utajiť. (sin) OBYČAJNÝ PRÍBEH CHLAPCA Z OSADY JE ŤAŽKÉ BYŤ RÓMOM, ALE ŤAŽŠIE JE BYŤ RÓMOM-GAYOM Grafika: Oliver Šimčík