�ݺ�ߣ

1. RÓMSKE LISTY 2014 1 Milí čitatelia, je mi obrovským poteše-ním a cťou, že som dostal možnosť na-písať vôbec prvý úvodník, prvého čísla Rómskych listov. Zároveň cítim veľké zadosťučinenie, keď vidím ako postupne pribúda viac a viac rómskych periodík. Je to znak toho, že Rómovia na Slovensku sa aj po tejto stránke prebúdzajú k živo-tu, že majú chuť zdieľať informácie, uka-zovať svoje úspechy, pracovať na riešení svojich problémov, dozvedať sa viac o sebe navzájom a v neposlednom rade dávať do pozornosti celej spoločnosti témy, ktoré sú pre nás ako komunitu dôležité. Teším sa, že tieto noviny prinesú takúto hodnotu všetkým Rómom a nielen im. Hovorí sa, že žijeme vo veku informá-cií. Niekedy možno nevieme, čo si pod tým predstaviť. Pre mňa osobne život v informačnom veku znamená v prvom rade schopnosť z nepreberného množstva informácií a zdrojov vybrať tie, ktoré sú spoľahlivé, pre mňa prínosné – na základe ktorých môžem robiť správne rozhodnu-tia. Bez informácií nám unikajú príležitos-ti a bez príležitostí nám unikajú šance žiť život podľa našich predstáv. To sa týka rov-nako Rómov ako kohokoľvek iného. Mnohí Rómovia žijú dlhodobo v podmienkach, z ktorých sa často nevedia sami vymaniť. Márne čakajú na príležitosti, ktoré by im dali šancu na lepší život pre seba a svoje Ilustračná fotografia: kam deti. Teším sa, že tieto noviny sú ďalším nástrojom na to, aby sa informácie a prí-ležitosti dostávali k tým, ktorí ich najviac potrebujú, v ich rodnom jazyku. Vo svojej práci sa denno-denne stre-távam s výnimočnými Rómami, ktorí dosiahli veľké úspechy doma aj v zahra-ničí a ich vlastná krajina, ani vlastná ko-munita o nich nevie. Denne sa stretávam s príkladmi krásneho, bezproblémového spolunažívania Rómov a majority, prí-klady hodné zdieľania a šírenia, o ktorých verejnosť nemá ani potuchy. Denne sa stretávam s pozitívnymi príkladmi, pro-jektmi a aktivitami z praxe, o ktorých sa ale nikde nepíše. Pokračovanie str. 2

2. 2 Rómske listy 1/2014 Rómovia majú ďalšie pútnické miesto – Ľutinu V Ľutine pri Sabinove sa počas leta v júni konala prvýkrát v histórií púť rómskych rodín, ktorú organizovala Komisia pre Rómov Prešovského arcibiskupstva a Gréckokatolícke formačné centrum pre Rómov. Na púti sa stretlo približne 300 Rómov z obcí ako Čičava, Hlinné, Jarovnice, ale aj z Prešova, Košíc či do-konca z Čiech, z Ostravy. Tento rok je aj v gréckokatolíckej epar-chii zasvätený rodine. Organizátori sa teda rozhodli na miesto tradičného festi-valu gospelovej hudby Festromu usporia-dať práve Púť rómskych rodín. Program mali Rómovia bohatý. Čakal ich úvodný evanjelizačný koncert, adorácie, modlit-ba ruženca, krížová cesta, rôzne hudobné vstupy zo svedectvami. Práve svedectvá boli zaujímavé a dojímavé pre značnú časť Rómov, ktorá do Ľutiny prišla. Niektorí z nich sa podelili o svedectvá, ako Boh a viera zmenila ich život. Púť rómskych rodín sa konala aj za účasti Mons. Jána Babjaka, SJ, prešov-ského arcibiskupa, ktorý viedol závereč-nú liturgiu a Rómom sa na záver poďa-koval a udelil im požehnanie dokonca aj v rómskom jazyku. V závere liturgie pre-čítal gréckokatolícky kňaz Martin Mekel list, ktorým o Púti rómskych rodín budú informovať Svätého Otca Františka. Ľutina je najznámejším a najvýznam-nejším pútnickým miestom gréckokato-líkov na Slovensku. V správe o ľutinskom zjavení sa spomína, že 19. augusta na svia-tok Premenenia Pána, podľa juliánskeho kalendára, sa miestnej obyvateľke Zuzane Feketovej zjavil sv. Mikuláš. Nastalo dô-kladné vyšetrovanie biskupským úradom a krajským lekárskym kolégiom. Vyšetro-vaním sa zistilo, že obsah zjavení sa v ni-čom neprotirečí vieroučným a mravným zásadám katolíckej Cirkvi, preto boli jeho výsledky vyšetrovania poslané do Ríma na príslušnú kongregáciu. Táto ich schválila a 24. mája 1855 Svätý Otec Pius IX. vy-dal dekrét, v ktorom sú zapísané všetky odpustky, ktoré možno v Ľutine získať. V rokoch 1878 – 1930 boli tu postave-né viaceré kaplnky – Uspenia Presvätej Bohorodičky, sv. Anny, sv. Kríža a sv. Mikuláša. Zázračné uzdravenia z prvých rokov po zjavení sú zaznamenané v zápis-nici uloženej vo vatikánskych archívoch. V roku 1988 bol Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky povýšený pápežom Jánom Pavlom II. na Baziliku Minor. (kla) Dokončenie zo str. 1 Miesto toho sa z celoslovenských médií dozvieme o každom novom segregačnom múre, o každej krádeži či bitke, o zhoršujú-cich sa vzťahoch či počte nezamestnaných. Všetky tie informácie a príbehy, ktoré len ďalej umocňujú existujúce predsud-ky a stereotypy. Zlé správy, ktoré bránia tomu, aby sa majorita s menšinou lepšie pochopili a spoznali. Preto sa teším, že tie-to noviny prinesú väčšiu rovnováhu a po-môžu zviditeľniť všetku tú výnimočnosť, talent a pracovitosť, ktoré sa medzi nami Rómami skrývajú. Z celého srdca želám redakcii novín, aby sa im podarilo v čo najväčšej možnej miere naplniť svoje poslanie. Aby výsled-kom ich práce bola nielen lepšia informo-vanosť, ale aj posilnenie spoločnej identity nás Rómov ako komunity. Mgr. Peter Pollák, PhD. poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Lačhe amala, chuden andro vasta jekhte ľila, save kerel prekal tumende o Roma-no medijalno centros Kašatar. Domuken mange, kaj tumenge te phenav vareso pal oda, so andre kala ľila arakhena, so gene-na. Imar 15 berša prekal tumende doanas o irišagi pro amaro webos www.mecem.sk. Buter berša prekal tumende keras o repor-taži khatar o romane thana ke Slovačiko, no the khatar e Europa. Šaj len dikhen ke slovačiko televizija pro dujto programos. Vajkeci berša keras o relaciji pal o Ro-mengero dživipen ko slovačiko rozhlasis. Akana doavľa e vrama, kana zachudľam te kerel prekal tumende neve ľila. Kamav tumenge te phenel, kaj amare irišagi ena pal o manuša, the prekal o manuša, prekal amari romaňi nacija. Kaj te bararas opre amaro džaňiben, kaj te das dumo the me-dijalno than amare manušen khatar o ro-mane thana, kaj te sikavas oda lačhipen so maškar amare Roma hin. Kala ľila hine pal tumende, prekal tumende. Paťav, kaj len lošaha genena na ča andre slovačiko čhib no the andre romaňi. Paťas kaj so buter romaňi čhib ela andro ľila, akor the o ľila ena buter čačutne romane. Andro Romane ľila arakhena o infor-maciji pal oda, so hin andro thana nevo, so hin nevo kana džal pal e politika, so čalavel amaro dživipen. Šaj genena pal o džuvľa, no nane oda irišagos ča preko džuvľa. Ara-khena o prithoviben pal e kultura, čhib, phurikaňiben, literatura. Andro pritho-viben Romano than šaj genena the avke šaj feder sprindžarena o thana, forova, gava, kaj dživen o Roma. Doanas tumenge o informaciji preko sikľibnaskere bazutne, maškarutne, the uče, no the o prithoviben Kirmoro, savo hin preko cikne čhavore andro školki. Dodžanena pes the oda, so dikhľam, vaj šunďam. Mangav tumenge šukar geňiben. Ačhen Devleha amala! Jarmila Vaňová ANGLUNO LAV RÓMSKE LISTYœAdresa redakcie:Ö‹‘‰ƒ‹ƒ‚‡¡ŠŒƒƒŒ’“‹ĽľľĴĒĽĊĎĊĊċ

3. â‡ƒœe-mail: jarmila.vanova@mecem.sk œtelefón:ĊēĎĒĐčČċčĒœweb:•••ľ‹ƒƒ‹ľ‘‰œŠéfredaktorka: …ľ‹‡ŠÓ”¡œRedakcia: PhDr. Kristína Magdolenová, …ľ

4. Š“‚‡Š¡†”¡ĽŒ‡‰‡Œ“”¡œGrafika: ŒŒ’‡Ó“‰”¡ĽŠ‡”ƒ`‡‹¬Á‰œSadzba:Š‡€‡‘œTlač:ƒ‰‡ƒ‘‡…Œœ Registrácia:‡Œ‡‘’ƒ‘’”‰“Š’é—Ž‚¬Á‘Š‹źďĊčďŐċĎœISSN:ċččēĴđđĊČœƒŠ‡˜”Œ±‘„‡ŒŒ¬Œ“Ž‚Ž“g‚“”Š¡‚— Slovenskej republiky – program Kultúra národnostných menšín 2014.

5. Rómske listy 1/2014 27 BRATISLAVAĳg‘’”ƒ’ŒŠÖ…‡ƒŠ”ƒŒ- skej akadémie vied pred troma rokmi prijal ponuku zorganizovať konferenciu Gypsy Lore Society Annual Meeting of Gypsy Lore Society and Conference on Roma-ni Studies. Je to najstaršia akademická organizácia na svete. Združuje akademi-kov, ktorí majú záujem o Rómov z rôznych disciplín. Gypsy Lore Society bola založená kon-com 19. storočia v USA a funguje nepretr-žite dodnes. V súčasnosti je to jediná ce-losvetová akademická organizácia, ktorá združuje odborníkov so záujmom o rôzne témy súvisiace s Rómami, kočovníkmi. Každý rok organizujú vo vybranom mes-te v rámci celého sveta výročné stretnu-tie, plus konferenciu o rómskych štúdiách. A tento rok má Bratislava tú veľkú česť, že túto konferenciu môže zorganizovať. Ako pre Rómske listy uviedol jeden ˜ź…Œ‡˜¡’”Ľ‹¡â “‘’‡¬˜źg‘’- vu etnológie Slovenskej akadémie vied, program je uzavretý. Prihlásilo sa viac ako 110 popredných akademikov z oblas-tí ako je lingvistika, história, sociológia, politológia, etnológia, sociálna antropoló-gia. Na konferencii vystúpia známi svetoví odborníci, ktorí sa venujú Rómom z rôz-nych odborov svojich disciplín. „Čo ma teší, vystúpi tam aj veľa Rómov, ktorí sú akademici a odborníci vo svojich témach,“ zdôraznil Hrustič. Hlavným cieľom konferencie je podľa Hrustiča akademická výmena skúseností. Ale samozrejme už ostatný trend týchto vedeckých konferencií nie je len, aby to bola veda pre vedu, ale zároveň aby boli diskutované otázky, ktoré súvisia s apli-káciou poznatkov rôznych politík, ktoré sú zamerané na Rómov. „Veľmi dobrým príkladom môže byť Veľká Británia, kde vláda a rôzne ministerstvá nevydajú zá-kon a nenastavia nejakú politiku bez toho, aby to bolo odkomunikované s vedeckou obcou, zároveň priamo zamestnávajú ved-cov, ktorí sa snažia pomáhať nastavovať zákony tak, aby skutočne fungovali. Ich pomoc je odvodená od toho, že majú sku-točné poznatky priamo z terénu a poznajú zákonitosti, ako tieto veci môžu fungovať. Na konferencii, ktorá sa uskutoční v Bratislave od 11. – 13. septembra sa zídu účastníci z celého sveta z Brazílie, z USA, z Veľkej Británie, takmer zo všetkých európskych krajín, dokonca prídu vedci z Indie, z Iránu, z Alžírska. (van) BYSTRANY – František Žiga je starostom v obci Bystrany už tretie volebné obdobie. Nemá stredoškolské vzdelanie. V tomto čase je prijatý na externé štúdium na strednú školu. V najbližších komunálnych voľbách kandidovať na starostu obce však kvôli novele volebného zákona kandidovať už nemôže. Napriek tomu, že má len zá-kladné vzdelanie, obec pod jeho vedením každý rok hospodári s prebytkom. Ako sám Žiga hovorí, každá kontrola či už zo správy finančnej kontroly, alebo najvyš-šieho kontrolného úradu, dopadla v obci vždy dobre. „Novelizácia zákona, ktorá určuje kva-lifikačný predpoklad pre starostov obcí, je podľa môjho názoru minimálne zvláštna. Určuje totiž podmienky tak, ako by malo ísť o prijatie do zamestnania a nie o vole-nú funkciu. Nemám totiž vedomosť, žeby volené funkcie boli zahrnuté v Katalógu pracovných činností. Ak už naši zákono-darcovia pristúpili k takejto novele, malo by dôjsť aj k úprave ďalších zákonov, v kto-rých sa hovorí o volených funkciách – zá-kon o voľbe do orgánov samosprávnych krajov, do NR SR, do Európskeho parla-mentu, o voľbe za prezidenta,“ zdôraznil Žida pre Rómsku tlačovú agentúru. Očakáva, že sa to aj stane, nakoľko v najbližších voľbách zjednotení Rómo-via budú kandidovať do týchto funkcií pod hlavičkou jednej politickej strany a ich vo- Šƒ€Œ¡‘‡ŠŒ‡ƒˆƒ”ź¡‹‡‹Š¡ľgŽ” tohto zákona ich k zjednoteniu výrazne podnietila. Ĺ‰g‘’”Œ÷‘é‚˜†‚ŒƒĽüƒŒ”ƒŠ nie je protiústavná a kandidáti, ktorých kandidátne listiny na post starostov obce budú zamietnuté, sa určite budú domá-hať odškodnenia od štátu za diskrimináciu a nie len v rámci republiky,“ upozorňuje Žiga. Podľa jeho slov je na tejto novele ešte ďalších zaujímavostí. „Jednou z nich je samotné ustanove-nie školského zákona, podľa ktorého môže byť starostom obce občan s ukončeným vzdelaním na praktickej škole, teda ab-solvent špeciálnej základnej školy alebo triedy s mentálnym postihnutím. Je takto postihnutý absolvent praktickej školy na vyššej vzdelanostnej úrovni než absolvent deviateho ročníka bežnej ZŠ? Skúste sa na to opýtať pedagógov! Ich neúprimné úsmevy mi veľa naznačili, keď som sa ich na to sám niekoľkých pýtal. Ďalšou zvláštnosťou je obmedzenie práva byť volený, bez obmedzenia práva voliť. To už môžeme čakať, že nám odo-berú aj toto právo, hoci v mnohých prí-padoch by to možno bolo prínosné! Už teraz zákon umožňuje voličovi, aby mu pri voľbách v mnohých prípadoch asistovala iná osoba. Preto sa pýtam, či je takýto občan ako volič spôsobilý?! Tiež sa pýtam, či 80-roč-ný volič je viac kompetentný ako 17-roč-ný?! Pri všetkej úcte k našim seniorom, si to však nemyslím,“ zdôraznil Žiga. „Zhrnuté a podčiarknuté – táto novela je diskriminačná voči tým, ktorých mala za cieľ postihnúť – voči Rómom. Ale ešte sú tu poslanci obecných zastupiteľstiev, ktorí majú v rukách väčšiu právomoc než samotný starosta. Na tých ste, páni poslanci, zabudli?“ kladie si otázku sta-rosta obce Bystrany František Žiga. (van) Ústav etnológie SAV v Bratislave organizuje celosvetovú výročnú konferenciu o Rómoch Podľa Žigu sa diskriminovaní starostovia budú domáhať odškodnenia

6. 28 Rómske listy 1/2014 §Od júna je v platnosti nový zákon, HOVORÍME S: Hrustič: Limity vzdelania nezabezpečia, aby obce riadili schopní ľudia ktorý neumožňuje kandidovať na posty starostov a primátorov ľuďom, ktorí nemajú stredoškolské vzdelanie… Tento zákon je z môjho pohľadu ne-zmysel, pretože uberá právo občanom kandidovať a uchádzať sa o post z volenej pozície. V podstate ten zákon je vo svojom princípe nedemokratický a zlý. Podľa naj-novšieho výkladu by to malo byť učňov-ské vzdelanie alebo odborné učilište. Sú ľudia, ktorí majú ukončenú len základnú školu a poznám mnoho príkladov staros-tov, ktorí nemajú učňovské vzdelanie ani stredoškolské, ale obec vedia riadiť dob-re, pretože sa riadia poznatkami z terénu, zdravým sedliackym rozumom a vedia si tú obec zmenežovať. Na druhej strane poznám veľa starostov, ktorí majú aj uni-verzitné vzdelanie, ale v tom praktickom zmýšľaní majú problémy a v podstate riadiť obce vôbec nevedia. Čiže z môjho pohľadu limity vzdelanostné na starostov, primá-torov nezabezpečia to, aby obce riadili schopní ľudia. Nemáš pocit, že verejná diskusia o potrebe vzdelania pre verejných čini-teľov na týchto postoch vznikla najmä potom, čo sa zvýšil počet rómskych sta-rostov, poslancov? Ten pocit mám a je to veľmi zlé a ne-bezpečné. V spoločnosti sa vedie diskurz o vzdelanostných limitoch, spomínajú sa práve rómski starostovia. Nehovorí sa ale už o nerómskych starostoch. Tie-to vzdelanostné limity boli diskutované hlavne v súvislosti s medializovanými aférami, ako bol napríklad sľub starostu v Richnave. Rozprúdili diskusiu, že rómski starostovia nevedia čítať, sú negramotní, nemajú vzdelanie. Čo je nezmysel a nie je to pravda, pretože z tých tridsiatich róm-skych starostov, ktorí na Slovensku sú, len dvaja alebo traja nemajú stredoškolské vzdelanie. Takáto diskusia je ale veľmi nebez-pečná a zase len podnecuje nevraživosť a orientuje verejnú mienku proti Rómom ako proti skupine, ktorá nejakým spôso-bom ohrozuje chod obcí, kde sú rómski starostovia zvolení. Poznám mnoho róm-skych starostov, ktorí obec vedia spravovať veľmi dobre, majú už výsledky, sú zvolení do funkcie opätovne, dokonca ich volili aj Nerómovia a sú s ich prácou spokojní. Na druhej strane sú ľudia, ktorí majú strednú školu, vysokú školu a napriek tomu nezvlá-dajú riadenie obce. Títo sa môžu uchádzať o funkciu, ďalej pokračujú vo funkciách napriek tomu, že to nezvládajú. Z tohto pohľadu je ten zákon zlý, pretože obme-dzuje práve šikovných ľudí, ktorí majú ten handicap, že nemajú síce strednú školu, ale tú svoju obec vedia riadiť. Tento zákon je z tohto pohľadu diskriminačný a v prvom rade nedemokratický. Skupina opozičných Ž‘ŠŒ”’ƒŒ’˜¡‰ŒŒŽ‚ŠŒg‘’”- nom súde, je však otázkou času, kedy roz-hodne. Každopádne to už nemení nič na tom, že v nadchádzajúcich komunálnych voľbách tu bude skupina ľudí, ktorá sa nebude môcť uchádzať o post starostov či primátorov a z môjho pohľadu a z pohľadu demokracie to je neprípustné. Máš informáciu koľko je napríklad rómskych poslancov na Slovensku? NDI mapovalo neformálne výsledky vo-lieb v roku 2010, spolupracovali s mnohý-mi organizáciami v teréne a na základe na-akumulovania týchto informácií sme mali prehľad o tom, že bolo vyše 330 zvolených rómskych poslancov na celom Slovensku. Čo je však pozitívne, akurát nedávno bol vydaný Atlas rómskych komunít. Zahrňo-val aj otázky týkajúce sa rómskych poslan-cov na Slovensku. Podľa týchto výsledkov bol prieskum robený veľmi podrobne, systematicky, tak tých poslancov je tam cez štyristo. Toto číslo nemám ale presne overené. Takže ten trend, že Rómovia sa snažia byť aktívni, chcú kandidovať do ko-munálnej politiky, je veľmi pozitívny. Aj osobne poznám veľmi veľa Rómov, ktorí sú obecnými poslancami. Pracujú, snažia sa robiť zodpovedne. Tam majú veľmi dob-ré výsledky. Samozrejme sú ľudia, ktorí nerozumejú až tak politike, ale to sa nedá hovoriť len o Rómoch, proste to závisí od človeka, ktorý tam je zvolený. Vieme ale, že hlavne v segregovaných rómskych osa-dách ľudia, ktorí sú zvolení za poslancov, vychádzajú úplne z iného prostredia, majú inú štartovaciu čiaru, ako ich nerómski kolegovia z obce. Potrebujú získať nejaký čas, získať informácie, nejakým spôsobom sa zoznámiť s prostredím, s fungovaním obecného zastupiteľstva. Ale poznám mnoho ľudí, aj z mojich skúseností z obcí a z komunikácie s týmito ľuďmi viem, že mnohí po nejakom roku sa zabehali a do-kážu tú funkciu vykonávať. Dokážu disku-tovať, dokážu hlasovať, samozrejme vždy sa nájdu ľudia, ktorí to nerobia tak dobre ako sa od nich očakáva. To sa ale nájdu aj medzi majoritou. Narastá teda podľa teba záujem Ró-mov o veci verejné, o regionálnu politi-ku? Viem, že aj v nadchádzajúcich voľbách v novembri je veľké množstvo Rómov, ktorí sú už rozhodnutí kandidovať. Toto číslo narastá a hlavne, čo som veľmi rád, tak narastá hlavne počet mladých ľudí, ktorí majú stredné školy, robia si vysoké školy, ktorí vidia, že dianie v obci sa im nepáči alebo sú nespokojní. Rozhodli sa, že nebudú len sedieť doma a sťažovať sa, ale v podstate majú veci vo svojich rukách. Keď sa sami pokúsia kandidovať za poslan-cov a byť zvolení, tak chcú tie veci meniť a robiť ich podľa svojho. To je dobrý signál. Keď sme tak spolu rátali, na Sloven-sku máme 30 rómskych starostov. Tiež sme došli k trom z nich, ktorí budú mať problém pri najbližších voľbách… Keď si zoberieme, je to desať percent, teda malá menšina rómskych starostov, ktorí nemajú potrebné vzdelanie. Neviem koľko je to nerómskych starostov. Vzde-lanie nie je kľúčové pre riadenie obce. Ak starosta nemá potrebné vzdelanie, tak sa dá zamestnať prednosta obecného úradu, ktorý bude robiť tie úkony, ktoré sú dôleži-té. Dá sa nájsť vhodné riešenie. Zavádzať v demokratickej spoločnosti akékoľvek limity, ktoré súvisia so vzdelaním, je kon-traproduktívne. Jarmila Vaňová Tomášom Hrust ičom z Ús tavu etnológie SAV a Národného demokrat ického inšt i tútu

�ݺ�ߣ

Rómske listy 1/2014

Recommended

More Related Content

Viewers also liked (20)

Rómske listy 1/2014