ݺߣ

ݺߣShare a Scribd company logo

Rómske listy 1/2014 - Amen o roma

•
•
K
Kristína Magdolenová

príloha Rómske listy 1/2014 - určená rómskej kultúre

1 of 4
Download to read offline
SME RÓMOVIA Rómske listy 1/2014 5 AMEN O ROMA Prekal dojekh nacija hin mangavno te džanel jak lakero than. Tel kada pes garuvel savoro: o phurikaňiben, e čhib, akanutňi vrama, kultura… ňisavi nacija nane frimeder vaj buter mangavňi preko kulturakero phurikaňiben pre luma. Ča jekh hin bareder, aver lačhe jileskero, va-reko pre oda jak kamel te buchľarel pes-keri kultura chasnaľinel avri e zor, vareko o bašaviben. O bilačhipen le Romengero andre kada hin, kaj pal peskero phurikaňiben džanen ča čepo. Buter informaciji save pal amende džan hine sar paramisi, the ajse informaciji, save naľidžen ko čači-pen. Najbari bibacht la nacijakeri hin akor, kana našavel peskeri čhib. Na ča bijal oda, hoj kana sar pes prethoven o lava le amaterenca, so nadžanen miš-te e čhib, akor naščol e voďi le lavengeri, the naščol lengeri zor. Kana nabajinaha pal peskeri romaňi čhib, akor odčhivas pestar o baro šeleberšengero barvaľipen, so amenge mukle amare phure manuša. The adaďive das duma pal oda, pal soste imar duma nakampel te del. Hin oda o phučiben ko sam, sar pes vičinas. The kaj o nav Atzigonai džanas khatar e literatura ko 12. Šel berša, the hin oda imar historično, nane kada nav ajso so geľa avri khatar amende, khatar e čhib la komunitake. O nav Cigan/cigansko pes avke zazoraľiľa andre savore čhiba, kaj pes načudaľinas, kana e majorita naka-mel kada nav te omukel, the zorales kada ľumidel anglal. Dikhen pre oda, ko kada nav chasnaľinel? O rasisti, ajse so naka-men le Romen, o manuša save le Ro-men naľidžen ňisoske…he, o nav Cigan hin ajso, so amenge nasikavel paťiv, so amenge sikavel, kaj sam teleder sar aver. Bilošalo hin, kana kada nav chasnaľi-nen the o Roma. Nekbuter ola, save kamen te el anglune vaš e komunita. O lava: me som barikano Ciganos/bari-kaňi Ciganka… bo miri daj mange oda avke phenelas… nane ňis aver čak oda, hoj naprindžaren peskeri nacija, pes-keri kultura. Kana odi daj dživelas čir-la, našči avres oj phenelas, kana o nav Cigan vakerelas dojekh manuš, našči oj vaš oda, kaj imar nadžanelas e romaňi čhib… O Rom, savo del duma romanes, the leskeri dajakeri čhib hin romaňi, peske phenel kaj hino Rom. Me som Rom. Oda hin fundamentos. The e paťiv ko manu-ša, no najbuter ke peste korkoreste. Kada but chibaľinel la komunitake. Odaris sa-voro zachudel… (ova) AMEN SAM O ROMA… Ilustračná fotografia: kam
AMEN O ROMA 6 Rómske listy 1/2014 Keďže sú dejiny Rómov dodnes nedosta-točne preskúmané, pokúsime sa vám po-stupne priniesť informácie, ktoré, veríme, budú pre vás užitočné: ◆ za najstaršiu správu o Rómoch na území Slovenska je možné považovať údaj z roku 1328, podľa ktorého Michal, prezývaný Cigán, ktorý bol sluhom u Filipa, syna Petra z Krásnej nad Hornádom, lúpežne prepadol mlynára zemanov zo šarišských Bertotoviec. Ako uvádzajú kroniky, Filip nútil Michala kradnúť pre svoje potreby, ◆ jedným z najvýznamnejších Rómov bo-jujúcich na území Košíc počas stavovských povstaní v 17. storočí bol Baláž Lipaj, ktorý v roku 1604 ako veliteľ jazdeckého oddielu Štefana Bočkaja bez boja obsadil mesto Košice. Smutné je, že v roku 1605 ho zavraždili vlastní ľudia, ◆ v apríli 1423 cisár Žigmund Luxembur-ský na Spišskom hrade vystavil skupine kočujúcich Rómoch na čele s Ladislavom listinu (glejt), podľa ktorej boli pod jeho ochranou. Táto listina im počas ich puto-vania zabezpečovala ochranu domácich obyvateľov, ◆ podľa súpisu Cigánov z roku 1893 žilo vtedy na území dnešného Slovenska takmer 40 000 Cigánov, z toho na výcho-de Slovenska Viac ako 16 000 a v Koši-ciach 474. V roku 1924 žilo v Košiciach 771 rómskych obyvateľov z nich 131 bolo evidovaných hudobníkov, ◆ jedným z najvýznamnejších muzikan-tov Rómov v Košiciach bol Pišta Bundzík. Jeho busta sa nachádza v Múzeu Vojtecha Lofflera v Košiciach. (r) Na Slovensku už niet schopného rómske-ho primáša. Aj taký by mohlo byť dojem účastníka Súťaže predníkov o cenu Ri-nalda Oláha, ktorú každoročne organi-zuje obec Zvolenská Slatina v spolupráci s miestnym odborom Matice Slovenskej a tiež s Katedrou etnológie a folkloristi-ky FF Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Tento rok sa totiž ani jeden rómsky primáš do súťaže neprihlásil. V začiatkoch súťaže to však bolo inak. Anna Berkyová, jedna zo zakladate-liek súťaže, hovorí, že cieľom je, aby sa Kučerák medzi najlepšími na svete Rómski autori sa združujú v klube na Rinalda Oláha nezabudlo a súťa-že sa Rómovia zúčastňovali v hojnom počte. Neskôr ich počet klesal až nakoniec neprišiel nikto. Rinaldo Oláh bol primáš, ktorého uzná-vala celá spoločnosť. Volali ho „Paganíny zo Slatiny“. A zatiaľ čo majorita bojuje o cenu, ktorá nesie meno rómskeho pri-máša, Rómovia si idú svojou cestou. Mô-žeme povedať, že súťaže a ceny neboli pre Rómov nikdy dôležité. Ale nezáujem sa dá vysvetliť aj tak, že keby v súťaži neobstá-li, bola by to hanba pre všetkých Rómov. Čo je teda skutočnou príčinou nezáujmu byť ako Rinaldo Oláh? Možno je to chudoba, ktorá ľudí úplne demotivuje, možno je to nepriateľská at-mosféra v spoločnosti… Dôvodov môže byť nakoniec aj viac. Ale je to určite na škodu celej rómskej kultúry. Je len ťažké si pred-staviť, že by k takým menám rómskych primášov (uznávaných nielen komunitou ale celou spoločnosťou) ako bol František Horváth, Pišta Bundzík, Rinaldo Oláh, Ján Berky-Mrenica nemal už pribudnúť žiadny ďalší. (kam) BANSKÁ BYSTRICA – Viac ako dve de-siatky rómskych autorov sa od roku 2009 združujú v rómskom literárnom klube ROLIK. S myšlienkou založiť tento klub prišla Krajská asociácia rómskych iniciatív (KARI) so sídlom v Banskej Bystrici. Zakladateľom klubu je zároveň jeden z jej aktívne tvoriacich členov Maroš Balog. Klub sa už môže dnes pochváliť, že roz-širuje svoje rady aj o mladých autorov vo veku 16 – 21 rokov. Cieľom klubu je pre-zentovať literárnu tvorbu Rómov a o Ró-moch, zachovávať, rozvíjať a dostávať do života rómsky jazyk. Okrem vydávania zbierok, ktorých doposiaľ vyšlo niekoľko, sa v rámci projektových aktivít realizujú tzv. Literárne večery. Klub nadviazal v predchádzajúcom období spoluprácu s rómskym múzeom so sídlom v Brne, so združením Inštitút pre rozvoj spoločnosti, v ktorom vystupuje ako partner projektu Svet rómskej litera-túry. V tomto roku vstúpilo do spolupráce v rámci implementovaného medzinárod-ného projektu Višegratskej 4. Pre užšiu spoluprácu oslovilo aj ďalšie aktívne OZ Romano kher – Rómsky dom v ČR. Tvorba autorov klubu ma ambície prekrývať sa s esteticky a umelecky ná-ročnou literatúrou. Jej funkcia je prevaž-ne „národná“ poznávacia, zábavná a vý-chovná. (bal) Kontakt: www.rolik.eu PREŠOV – V prvej desiatke najlepších silových trojbojárov v kategórii Masters 2 do 75 kg sa po júnových majstrovstvách Európy ocitol aj Stanislav Kučerák. Poda-rilo sa mu to vďaka zisku zlatej medaily na tohtoročnej súťaži o titul Majstra Európy, ktorá sa konala v polovici júna v Prešove. Tento trojbojár (50) vlani získal titul Majstra sveta. „Bolo to nesmierne ťažké, mal som silných súperov, ale húževnatosť a hlavne drina stála za to,“ povedal Kuče-rák. Ako ďalej dodal, je smutné, že robí dobré meno nielen Slovensku, ale predo-všetkým Rómom, avšak nikoho to neza-ujíma a nemá ho kto finančne podporiť. „Na to, aby ste vyhrali, potrebujete nielen pevnú vôľu a húževnatosť, ale aj finančnú podporu. Všetko si hradím sám iba s pod-porou mojej rodiny,“ zdôraznil Kučerák. Prvý titul Majster kraja získal už ako 16-ročný v Stropkove vo váhovej kategó-rii do 60 kg. Rodák z obce Gemerská Poloma je nezamestnaný a spolu s man-želkou podľa jeho informácií poberá dáv-ku v hmotnej núdzi vo výške 108 eur, čo nestačí pokryť ani základné životné po-treby rodiny. Najbližšie sa tento rómsky pretekár chystá na súťaž o Karpatský pohár v silo-vom trojboji, mŕtvom ťahu a tlaku na lavič-ke EQ+RAW – GPC. Súťaž sa uskutoční v októbri tohto roka v Bardejove. (sin) KĽÚČE K DEJINÁM RÓMOV KONIEC RÓMSKYCH PRIMÁŠOV?
Rómske listy 1/2014 23 PREDSTAVUJEME: NIKOLA KAROLOVÁ Z detského domova na opernú scénu Nikola Karolová študuje na konzervatóriu operný spev. Za svoje výkony získala už veľa ocenení. Jej život však nebol a nie je ľahký. Do svojich 11 rokov vyrastala v rómskom prostredí v obci Huncovce. Potom však musela odísť do detského domova, kde žije doteraz. Nebolo to pre ňu ľahké, ale robí vo svojom živote to, čo ju baví. Je to spev. „Vždy sa človek lepšie cíti, keď je doma s ro-dinou. Ale keď sa rodičia nestarajú takže netreba trápiť deti. Keď som žila u rodičov, čo si ja pamä-tám, mala som nejakých osem rokov, vždy som si kládla otázku, že prečo nemám svoju posteľ, alebo prečo nemáme sprchu… Vedela som, že by som chcela inak žiť…,“ spomína Nikola na svoje detstvo. A hoci vyrástla v detskom domove, na rodičov ne-nadáva. „Mám veľmi dobrú mamu. Aj otca, kým si nevypije. Obidvaja sú talentovaní, veľmi dobre spievajú. To isté aj súrodenci, dúfam, že pôjdu za svojim snom…“ hovorí. Detstvo v detskom domove považuje istým spôsobom za pomoc, pretože takto môže robiť to, čo ju baví – spievať. Vie, že v osade by to nemohla. A hoci od začiatku nebola nadšená operou, po-stupom času sa to zmenilo. I keď si uvedomuje, že Rómovia k opere vzťah nemajú. A prečo si teda vybrala operu? „Na herectvo som ísť nechcela, lebo herečka nie som, ale chcela som vyskúšať niečo iné. Proste môžem aj viac štýlov zaspievať, nie len rómske pesničky…“ Nikolina učitelka Františka Kováčová si svoju žiačku chváli: „Nikolku som spoznala na talento-vých skúškach, prišla ako muzikálová speváčka, s tým, že chce sa venovať aj klasickému spevu. Osud sa s ňou pohral, ale umenia sa nevzdala Talent v sebe objavila odmalička. Kresli-la. Aj preto vyštudovala v Košiciach aran-žérstvo a propagačné výtvarníctvo. Mala veľa plánov, ale život si s ňou zahral. Po svadbe sa jej predčasne narodilo bábätko, ktoré prekonalo detskú mozgovú obrnu. A tak musela zostať doma. Svet sa pred ňou akoby zavrel. Ale Monika sa ukázala ako veľká bojov-níčka. Aj pri výchove svojich štyroch detí si hľadala čas na pestovanie svojich záľub. Teraz, keď sú deti veľké, pocítila túžbu sa vrátiť nielen ku kresleniu, ale aj k poézii. „Kreslila som vždy. Život mi prinášal do cesty ľudí, ktorí chceli, aby som tvori-la niečo pre nich. Napríklad som kreslila z dreva vyrezávané hračky alebo rôzne visiace ozdoby. Lebo moja duša je vlastne taká umelecká. Od malička. Ja vnímam svet očami človeka, ktorý miluje život a miluje ľudí,“ hovorí o sebe Monika. Okrem kreslenia píše aj básne. „Moje básne sú vlastne môj život. Píšem básne pre ľudí, ktorých som milovala, milujem, ale sú aj o spoločnosti. Dotýkajú sa života, ktorý žijeme…“ opisuje svoju tvorbu. Sa-mozrejme sa nevyhýba ani téme spoluna-žívania Rómov s majoritou. „Moje róm-stvo – to je vlastne moja duša. Moja duša je otvorená všetkým ľuďom…“ zdôrazňuje. Monika cíti podporu svojich blízkych, hlavne rodiny ale aj širšieho okolia. Len nedávno navrhovala pre obecné múzeum výzdobu nábytku. Jej snom je vydať zbier-ku básní s vlastnými ilustráciami. „Väčšinou kreslím portréty, predovšet-kým ženské. Vkladám do nich dušu. Kres-lím to moje ja, čo je vo mne. Prejavujem sa takto. Keď je človek v ulite a nemôže z nej vyjsť, je to pre neho zlé. V básniach a kresbách ktoré tvorím vydávam zo seba svoje ja a mám z toho radosť…“ dodáva Monika. (r) Takže sme začali úplne od základu, ale ako sama tvrdí, klasická technika klasická jej pomáha aj v muzikálovom speve. Je veľmi cieľavedomá, vie čo chce. Chcela by byť liečebným pedagógom, a vlastne tým spevom, ako muzikoterapiou po-máhať deťom v detskom domove. To je jej sen.“ Na to, že je Rómka, je hrdá. V škole diskrimi-náciu necítili, ale občas na verejnosti, tam, kde ju ľudia nepoznajú, cíti tie zvláštne opovrhujúce pohľady. Ale snaží si to nevšímať. Riaditeľ Konzervatória na Exnárovej ulici v Košiciach Róbert Galovics na Nikole oceňuje hlavne jej cieľavedomosť. „Chce pracovať na sebe a má aj výdrž, čo zase nie je samozrejmé u všet-kých študentov. Väčšinou sa vedia nadchnúť pre vec, sú veľmi šťastní, ale keď sa im prestane dariť, už nevydržia ďalej pracovať. U Nikolky si cením to, že má obrovskú snahu niečo dosiahnuť v živote a ja pevne verím, že sa jej to aj podarí…“ Nikolka povyhrávala veľké množstvo súťaží. Okrem iného veľkú muzikálovú súťaž, ktorá od minulého roka nesie meno po Jozefovi Bednári-kovi, kde získala druhé miesto a na Novej scéne vyhrala muzikálovú súťaž. V novembri 2013 pri príležitosti Medzinárod-ného dňa študentov dostala za dosiahnuté výsledky Cenu predsedu Košického samosprávneho kraja Zdenka Trebuľu. (kla/kam) PREDSTAVUJEME: MONIK A ONODYOVÁ MONIKA ONODYOVÁ ŽIJE A TVORÍ V SLANCI. SME RÓMOVIA Foto: Marek Čecho
AMEN O ROMA 24 Rómske listy 1/2014 Bangovci kráčajú po Mostoch snov V Košiciach sa v auguste predstavili na koncerte manželia Bangovci – Alexandra a Maroš – s novým projektom, ktorý nesie názov Mosty snov. V projekte spolupracu-jú Rómovia aj Nerómovia, handikepovaní ľudia (v tomto prípade nevidiaci) v rámci bývalého Československa. Projekt sa volá Mosty snov. Prečo Mosty snov? Alexandra: Mosty preto, lebo niečo spá-jame, a snov preto, lebo sa nám plní to, o čom sme snívali. Prostredníctvom hudby a spevu chceme rozdávať radosť a dobrú náladu. Optimizmus a pozitívnu energiu. Chceme ukázať, že hoci máme hendikep, s ktorým je ťažké žiť, žijeme naplno. Prečo ste sa rozhodli pre československý projekt? Alexandra: Dlhé roky sme žili spolu a ja som vnímala ako veľkú škodu, že sa štát rozdelil. Preto sa teším, že sme sa mohli aspoň takto, v projekte, znova spojiť. Te-ším sa z toho, že sa vraciame k spoločným hodnotám. Pre nás nevidiacich malo Čes-koslovensko aj iný nádych – ako nevidia-ci sme chodili prevažne do českých škôl. Väčšina tých škôl bola v Čechách. Nikdy sme kvôli tomu nemali problém. A vždy sme si rozumeli. Ktorí sú hlavní protagonisti podujatia? Alexandra: Zo Slovenska je to Maroš Bango, ktorý tu reprezentuje symbolicky Rómov, ktorý nikdy neštudoval hudbu, ktorý nepozná ani noty. Ale má v sebe ta-lent a charizmu oslovovať ľudí a cez hudbu rozdávať radosť. Radek Žaľuď je Neróm, zastupuje v projekte českú stranu. Je to náš dobrý kamarát z Českých Budějovíc. Obaja s Marošom si sadli vynikajúci ľud-ská a umelecky aj hovorím, s takou nad-sázkou, že nikdy v živote sme sa nevideli, ale my, čo nevidíme, našmátrame, na to máme šmátrací preukaz... jednoducho chceme ukázať ľuďom, že nie je podstat-né, či je niekto Róm alebo nie. Ide o to, aký je človek, čo je v nás a čo môžeme tomu svojmu okoliu dať. Ste Nerómka, ale žijete s Rómom. Ako vy vnímate rómsku kultúru? Alexandra: Rómsku kultúru pestujeme doma, hoci ja nie som Rómka. Ale Maroš je Róm. U nás sa síce po rómsky nerozprá-va, ale cez hudbu a tradície, ktoré rodina môjho manžela udržiava, rómsku kultú-ru poznám. Obdivujem hlavne súdržnosť komunity. Maroš: Som z rodiny, kde sa vraví: čo Cigán, to muzikant. A to je podľa mňa pravda. Z otcovej strany sme mali v rodine vychýreného huslistu, rovnako aj z mam-kinej strany – dedko – bol saxofonista. Strýko je dobrý harmonikár, huslista. Bratrancov mám, ktorí hrávajú… Mysleli ste si niekedy, že sa tým budete živiť? Maroš: Prial som si to. Od malička som hovoril, že budem masér a muzikant. Na to prvé som sa nedal. Priznám sa na rovi-nu, fyzicky sa mi robiť nechce. Ja budem ľudí zabávať, spievať im, ale robiť? Čo je to robota? Natiera sa to na chlieb? Vidím, že máte zmysle pre humor, čo je dobré… Ako ste sa vyrovnali so svojim hendikepom? Dá sa to vôbec? Maroš: Som do malička nevidiaci. Ja hovo-rím: na jedno oko slepý, na druhé hluchý… Neviem, čo je vidieť, takže som nad tým nikdy nerozmýšľal. Hral som sa vždy tak, ako mi to šlo. A keď si niekto myslí, že som nebol beťár, je na omyle. Bol som, kde bolo zbojstvo, tam som sa vždy objavil… Keby ste mali vymenovať naj vý znam-nejšie miesta, kde ste koncertovali, ktoré vám utkveli v pamäti? Maroš: ˆ”¤¬âÁ ˜¡ü‡’‰ņ g¬‡Œ‰”Œ‡ƒ v Moskve, kde som spieval v kostole pre 2 000 ľudí, kde som spieval bez mikro-fónu, a bola tam úžasná akustika! Ale vystupoval som aj na Kréte, v Kanade, v Amerike, to sú všetko zážitky, ktoré vo mne dozrievajú… Napríklad teraz v marci sme boli v Kanade a v USA, mali sme tam 5 koncertov… Alexandra: Maroš spieval aj na otvorení Plesu v opere v roku 2011, v Bruseli na-príklad pre brata belgického kráľa, ale aj s Andreom Bocellim v Bratislave. Bolo toho veľa, a nedá mi nespomenúť vystúpe-nie pre sv. Otca tohto roku v júni v Ríme. Ak si uvedomíte, že začínal ako pouličný spevák vo Viedni, lebo sme mali chorú dcérku, ktorá je už dnes v nebi, a bolo treba prežiť, a museli sme si pomôcť ako sme vedeli. Pred piatimi rokmi sa začal venovať hudbe profesionálnejšie a za tých 5 rokov sme prešli cestu, ktorou si plníme svoje sny. Jarmila Vaňová Foto: Archív rodiny Bangovcov

More Related Content

Rómske listy 1/2014 - Amen o roma

  • 1. SME RÓMOVIA Rómske listy 1/2014 5 AMEN O ROMA Prekal dojekh nacija hin mangavno te džanel jak lakero than. Tel kada pes garuvel savoro: o phurikaňiben, e čhib, akanutňi vrama, kultura… ňisavi nacija nane frimeder vaj buter mangavňi preko kulturakero phurikaňiben pre luma. Ča jekh hin bareder, aver lačhe jileskero, va-reko pre oda jak kamel te buchľarel pes-keri kultura chasnaľinel avri e zor, vareko o bašaviben. O bilačhipen le Romengero andre kada hin, kaj pal peskero phurikaňiben džanen ča čepo. Buter informaciji save pal amende džan hine sar paramisi, the ajse informaciji, save naľidžen ko čači-pen. Najbari bibacht la nacijakeri hin akor, kana našavel peskeri čhib. Na ča bijal oda, hoj kana sar pes prethoven o lava le amaterenca, so nadžanen miš-te e čhib, akor naščol e voďi le lavengeri, the naščol lengeri zor. Kana nabajinaha pal peskeri romaňi čhib, akor odčhivas pestar o baro šeleberšengero barvaľipen, so amenge mukle amare phure manuša. The adaďive das duma pal oda, pal soste imar duma nakampel te del. Hin oda o phučiben ko sam, sar pes vičinas. The kaj o nav Atzigonai džanas khatar e literatura ko 12. Šel berša, the hin oda imar historično, nane kada nav ajso so geľa avri khatar amende, khatar e čhib la komunitake. O nav Cigan/cigansko pes avke zazoraľiľa andre savore čhiba, kaj pes načudaľinas, kana e majorita naka-mel kada nav te omukel, the zorales kada ľumidel anglal. Dikhen pre oda, ko kada nav chasnaľinel? O rasisti, ajse so naka-men le Romen, o manuša save le Ro-men naľidžen ňisoske…he, o nav Cigan hin ajso, so amenge nasikavel paťiv, so amenge sikavel, kaj sam teleder sar aver. Bilošalo hin, kana kada nav chasnaľi-nen the o Roma. Nekbuter ola, save kamen te el anglune vaš e komunita. O lava: me som barikano Ciganos/bari-kaňi Ciganka… bo miri daj mange oda avke phenelas… nane ňis aver čak oda, hoj naprindžaren peskeri nacija, pes-keri kultura. Kana odi daj dživelas čir-la, našči avres oj phenelas, kana o nav Cigan vakerelas dojekh manuš, našči oj vaš oda, kaj imar nadžanelas e romaňi čhib… O Rom, savo del duma romanes, the leskeri dajakeri čhib hin romaňi, peske phenel kaj hino Rom. Me som Rom. Oda hin fundamentos. The e paťiv ko manu-ša, no najbuter ke peste korkoreste. Kada but chibaľinel la komunitake. Odaris sa-voro zachudel… (ova) AMEN SAM O ROMA… Ilustračná fotografia: kam
  • 2. AMEN O ROMA 6 Rómske listy 1/2014 Keďže sú dejiny Rómov dodnes nedosta-točne preskúmané, pokúsime sa vám po-stupne priniesť informácie, ktoré, veríme, budú pre vás užitočné: ◆ za najstaršiu správu o Rómoch na území Slovenska je možné považovať údaj z roku 1328, podľa ktorého Michal, prezývaný Cigán, ktorý bol sluhom u Filipa, syna Petra z Krásnej nad Hornádom, lúpežne prepadol mlynára zemanov zo šarišských Bertotoviec. Ako uvádzajú kroniky, Filip nútil Michala kradnúť pre svoje potreby, ◆ jedným z najvýznamnejších Rómov bo-jujúcich na území Košíc počas stavovských povstaní v 17. storočí bol Baláž Lipaj, ktorý v roku 1604 ako veliteľ jazdeckého oddielu Štefana Bočkaja bez boja obsadil mesto Košice. Smutné je, že v roku 1605 ho zavraždili vlastní ľudia, ◆ v apríli 1423 cisár Žigmund Luxembur-ský na Spišskom hrade vystavil skupine kočujúcich Rómoch na čele s Ladislavom listinu (glejt), podľa ktorej boli pod jeho ochranou. Táto listina im počas ich puto-vania zabezpečovala ochranu domácich obyvateľov, ◆ podľa súpisu Cigánov z roku 1893 žilo vtedy na území dnešného Slovenska takmer 40 000 Cigánov, z toho na výcho-de Slovenska Viac ako 16 000 a v Koši-ciach 474. V roku 1924 žilo v Košiciach 771 rómskych obyvateľov z nich 131 bolo evidovaných hudobníkov, ◆ jedným z najvýznamnejších muzikan-tov Rómov v Košiciach bol Pišta Bundzík. Jeho busta sa nachádza v Múzeu Vojtecha Lofflera v Košiciach. (r) Na Slovensku už niet schopného rómske-ho primáša. Aj taký by mohlo byť dojem účastníka Súťaže predníkov o cenu Ri-nalda Oláha, ktorú každoročne organi-zuje obec Zvolenská Slatina v spolupráci s miestnym odborom Matice Slovenskej a tiež s Katedrou etnológie a folkloristi-ky FF Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Tento rok sa totiž ani jeden rómsky primáš do súťaže neprihlásil. V začiatkoch súťaže to však bolo inak. Anna Berkyová, jedna zo zakladate-liek súťaže, hovorí, že cieľom je, aby sa Kučerák medzi najlepšími na svete Rómski autori sa združujú v klube na Rinalda Oláha nezabudlo a súťa-že sa Rómovia zúčastňovali v hojnom počte. Neskôr ich počet klesal až nakoniec neprišiel nikto. Rinaldo Oláh bol primáš, ktorého uzná-vala celá spoločnosť. Volali ho „Paganíny zo Slatiny“. A zatiaľ čo majorita bojuje o cenu, ktorá nesie meno rómskeho pri-máša, Rómovia si idú svojou cestou. Mô-žeme povedať, že súťaže a ceny neboli pre Rómov nikdy dôležité. Ale nezáujem sa dá vysvetliť aj tak, že keby v súťaži neobstá-li, bola by to hanba pre všetkých Rómov. Čo je teda skutočnou príčinou nezáujmu byť ako Rinaldo Oláh? Možno je to chudoba, ktorá ľudí úplne demotivuje, možno je to nepriateľská at-mosféra v spoločnosti… Dôvodov môže byť nakoniec aj viac. Ale je to určite na škodu celej rómskej kultúry. Je len ťažké si pred-staviť, že by k takým menám rómskych primášov (uznávaných nielen komunitou ale celou spoločnosťou) ako bol František Horváth, Pišta Bundzík, Rinaldo Oláh, Ján Berky-Mrenica nemal už pribudnúť žiadny ďalší. (kam) BANSKÁ BYSTRICA – Viac ako dve de-siatky rómskych autorov sa od roku 2009 združujú v rómskom literárnom klube ROLIK. S myšlienkou založiť tento klub prišla Krajská asociácia rómskych iniciatív (KARI) so sídlom v Banskej Bystrici. Zakladateľom klubu je zároveň jeden z jej aktívne tvoriacich členov Maroš Balog. Klub sa už môže dnes pochváliť, že roz-širuje svoje rady aj o mladých autorov vo veku 16 – 21 rokov. Cieľom klubu je pre-zentovať literárnu tvorbu Rómov a o Ró-moch, zachovávať, rozvíjať a dostávať do života rómsky jazyk. Okrem vydávania zbierok, ktorých doposiaľ vyšlo niekoľko, sa v rámci projektových aktivít realizujú tzv. Literárne večery. Klub nadviazal v predchádzajúcom období spoluprácu s rómskym múzeom so sídlom v Brne, so združením Inštitút pre rozvoj spoločnosti, v ktorom vystupuje ako partner projektu Svet rómskej litera-túry. V tomto roku vstúpilo do spolupráce v rámci implementovaného medzinárod-ného projektu Višegratskej 4. Pre užšiu spoluprácu oslovilo aj ďalšie aktívne OZ Romano kher – Rómsky dom v ČR. Tvorba autorov klubu ma ambície prekrývať sa s esteticky a umelecky ná-ročnou literatúrou. Jej funkcia je prevaž-ne „národná“ poznávacia, zábavná a vý-chovná. (bal) Kontakt: www.rolik.eu PREŠOV – V prvej desiatke najlepších silových trojbojárov v kategórii Masters 2 do 75 kg sa po júnových majstrovstvách Európy ocitol aj Stanislav Kučerák. Poda-rilo sa mu to vďaka zisku zlatej medaily na tohtoročnej súťaži o titul Majstra Európy, ktorá sa konala v polovici júna v Prešove. Tento trojbojár (50) vlani získal titul Majstra sveta. „Bolo to nesmierne ťažké, mal som silných súperov, ale húževnatosť a hlavne drina stála za to,“ povedal Kuče-rák. Ako ďalej dodal, je smutné, že robí dobré meno nielen Slovensku, ale predo-všetkým Rómom, avšak nikoho to neza-ujíma a nemá ho kto finančne podporiť. „Na to, aby ste vyhrali, potrebujete nielen pevnú vôľu a húževnatosť, ale aj finančnú podporu. Všetko si hradím sám iba s pod-porou mojej rodiny,“ zdôraznil Kučerák. Prvý titul Majster kraja získal už ako 16-ročný v Stropkove vo váhovej kategó-rii do 60 kg. Rodák z obce Gemerská Poloma je nezamestnaný a spolu s man-želkou podľa jeho informácií poberá dáv-ku v hmotnej núdzi vo výške 108 eur, čo nestačí pokryť ani základné životné po-treby rodiny. Najbližšie sa tento rómsky pretekár chystá na súťaž o Karpatský pohár v silo-vom trojboji, mŕtvom ťahu a tlaku na lavič-ke EQ+RAW – GPC. Súťaž sa uskutoční v októbri tohto roka v Bardejove. (sin) KĽÚČE K DEJINÁM RÓMOV KONIEC RÓMSKYCH PRIMÁŠOV?
  • 3. Rómske listy 1/2014 23 PREDSTAVUJEME: NIKOLA KAROLOVÁ Z detského domova na opernú scénu Nikola Karolová študuje na konzervatóriu operný spev. Za svoje výkony získala už veľa ocenení. Jej život však nebol a nie je ľahký. Do svojich 11 rokov vyrastala v rómskom prostredí v obci Huncovce. Potom však musela odísť do detského domova, kde žije doteraz. Nebolo to pre ňu ľahké, ale robí vo svojom živote to, čo ju baví. Je to spev. „Vždy sa človek lepšie cíti, keď je doma s ro-dinou. Ale keď sa rodičia nestarajú takže netreba trápiť deti. Keď som žila u rodičov, čo si ja pamä-tám, mala som nejakých osem rokov, vždy som si kládla otázku, že prečo nemám svoju posteľ, alebo prečo nemáme sprchu… Vedela som, že by som chcela inak žiť…,“ spomína Nikola na svoje detstvo. A hoci vyrástla v detskom domove, na rodičov ne-nadáva. „Mám veľmi dobrú mamu. Aj otca, kým si nevypije. Obidvaja sú talentovaní, veľmi dobre spievajú. To isté aj súrodenci, dúfam, že pôjdu za svojim snom…“ hovorí. Detstvo v detskom domove považuje istým spôsobom za pomoc, pretože takto môže robiť to, čo ju baví – spievať. Vie, že v osade by to nemohla. A hoci od začiatku nebola nadšená operou, po-stupom času sa to zmenilo. I keď si uvedomuje, že Rómovia k opere vzťah nemajú. A prečo si teda vybrala operu? „Na herectvo som ísť nechcela, lebo herečka nie som, ale chcela som vyskúšať niečo iné. Proste môžem aj viac štýlov zaspievať, nie len rómske pesničky…“ Nikolina učitelka Františka Kováčová si svoju žiačku chváli: „Nikolku som spoznala na talento-vých skúškach, prišla ako muzikálová speváčka, s tým, že chce sa venovať aj klasickému spevu. Osud sa s ňou pohral, ale umenia sa nevzdala Talent v sebe objavila odmalička. Kresli-la. Aj preto vyštudovala v Košiciach aran-žérstvo a propagačné výtvarníctvo. Mala veľa plánov, ale život si s ňou zahral. Po svadbe sa jej predčasne narodilo bábätko, ktoré prekonalo detskú mozgovú obrnu. A tak musela zostať doma. Svet sa pred ňou akoby zavrel. Ale Monika sa ukázala ako veľká bojov-níčka. Aj pri výchove svojich štyroch detí si hľadala čas na pestovanie svojich záľub. Teraz, keď sú deti veľké, pocítila túžbu sa vrátiť nielen ku kresleniu, ale aj k poézii. „Kreslila som vždy. Život mi prinášal do cesty ľudí, ktorí chceli, aby som tvori-la niečo pre nich. Napríklad som kreslila z dreva vyrezávané hračky alebo rôzne visiace ozdoby. Lebo moja duša je vlastne taká umelecká. Od malička. Ja vnímam svet očami človeka, ktorý miluje život a miluje ľudí,“ hovorí o sebe Monika. Okrem kreslenia píše aj básne. „Moje básne sú vlastne môj život. Píšem básne pre ľudí, ktorých som milovala, milujem, ale sú aj o spoločnosti. Dotýkajú sa života, ktorý žijeme…“ opisuje svoju tvorbu. Sa-mozrejme sa nevyhýba ani téme spoluna-žívania Rómov s majoritou. „Moje róm-stvo – to je vlastne moja duša. Moja duša je otvorená všetkým ľuďom…“ zdôrazňuje. Monika cíti podporu svojich blízkych, hlavne rodiny ale aj širšieho okolia. Len nedávno navrhovala pre obecné múzeum výzdobu nábytku. Jej snom je vydať zbier-ku básní s vlastnými ilustráciami. „Väčšinou kreslím portréty, predovšet-kým ženské. Vkladám do nich dušu. Kres-lím to moje ja, čo je vo mne. Prejavujem sa takto. Keď je človek v ulite a nemôže z nej vyjsť, je to pre neho zlé. V básniach a kresbách ktoré tvorím vydávam zo seba svoje ja a mám z toho radosť…“ dodáva Monika. (r) Takže sme začali úplne od základu, ale ako sama tvrdí, klasická technika klasická jej pomáha aj v muzikálovom speve. Je veľmi cieľavedomá, vie čo chce. Chcela by byť liečebným pedagógom, a vlastne tým spevom, ako muzikoterapiou po-máhať deťom v detskom domove. To je jej sen.“ Na to, že je Rómka, je hrdá. V škole diskrimi-náciu necítili, ale občas na verejnosti, tam, kde ju ľudia nepoznajú, cíti tie zvláštne opovrhujúce pohľady. Ale snaží si to nevšímať. Riaditeľ Konzervatória na Exnárovej ulici v Košiciach Róbert Galovics na Nikole oceňuje hlavne jej cieľavedomosť. „Chce pracovať na sebe a má aj výdrž, čo zase nie je samozrejmé u všet-kých študentov. Väčšinou sa vedia nadchnúť pre vec, sú veľmi šťastní, ale keď sa im prestane dariť, už nevydržia ďalej pracovať. U Nikolky si cením to, že má obrovskú snahu niečo dosiahnuť v živote a ja pevne verím, že sa jej to aj podarí…“ Nikolka povyhrávala veľké množstvo súťaží. Okrem iného veľkú muzikálovú súťaž, ktorá od minulého roka nesie meno po Jozefovi Bednári-kovi, kde získala druhé miesto a na Novej scéne vyhrala muzikálovú súťaž. V novembri 2013 pri príležitosti Medzinárod-ného dňa študentov dostala za dosiahnuté výsledky Cenu predsedu Košického samosprávneho kraja Zdenka Trebuľu. (kla/kam) PREDSTAVUJEME: MONIK A ONODYOVÁ MONIKA ONODYOVÁ ŽIJE A TVORÍ V SLANCI. SME RÓMOVIA Foto: Marek Čecho
  • 4. AMEN O ROMA 24 Rómske listy 1/2014 Bangovci kráčajú po Mostoch snov V Košiciach sa v auguste predstavili na koncerte manželia Bangovci – Alexandra a Maroš – s novým projektom, ktorý nesie názov Mosty snov. V projekte spolupracu-jú Rómovia aj Nerómovia, handikepovaní ľudia (v tomto prípade nevidiaci) v rámci bývalého Československa. Projekt sa volá Mosty snov. Prečo Mosty snov? Alexandra: Mosty preto, lebo niečo spá-jame, a snov preto, lebo sa nám plní to, o čom sme snívali. Prostredníctvom hudby a spevu chceme rozdávať radosť a dobrú náladu. Optimizmus a pozitívnu energiu. Chceme ukázať, že hoci máme hendikep, s ktorým je ťažké žiť, žijeme naplno. Prečo ste sa rozhodli pre československý projekt? Alexandra: Dlhé roky sme žili spolu a ja som vnímala ako veľkú škodu, že sa štát rozdelil. Preto sa teším, že sme sa mohli aspoň takto, v projekte, znova spojiť. Te-ším sa z toho, že sa vraciame k spoločným hodnotám. Pre nás nevidiacich malo Čes-koslovensko aj iný nádych – ako nevidia-ci sme chodili prevažne do českých škôl. Väčšina tých škôl bola v Čechách. Nikdy sme kvôli tomu nemali problém. A vždy sme si rozumeli. Ktorí sú hlavní protagonisti podujatia? Alexandra: Zo Slovenska je to Maroš Bango, ktorý tu reprezentuje symbolicky Rómov, ktorý nikdy neštudoval hudbu, ktorý nepozná ani noty. Ale má v sebe ta-lent a charizmu oslovovať ľudí a cez hudbu rozdávať radosť. Radek Žaľuď je Neróm, zastupuje v projekte českú stranu. Je to náš dobrý kamarát z Českých Budějovíc. Obaja s Marošom si sadli vynikajúci ľud-ská a umelecky aj hovorím, s takou nad-sázkou, že nikdy v živote sme sa nevideli, ale my, čo nevidíme, našmátrame, na to máme šmátrací preukaz... jednoducho chceme ukázať ľuďom, že nie je podstat-né, či je niekto Róm alebo nie. Ide o to, aký je človek, čo je v nás a čo môžeme tomu svojmu okoliu dať. Ste Nerómka, ale žijete s Rómom. Ako vy vnímate rómsku kultúru? Alexandra: Rómsku kultúru pestujeme doma, hoci ja nie som Rómka. Ale Maroš je Róm. U nás sa síce po rómsky nerozprá-va, ale cez hudbu a tradície, ktoré rodina môjho manžela udržiava, rómsku kultú-ru poznám. Obdivujem hlavne súdržnosť komunity. Maroš: Som z rodiny, kde sa vraví: čo Cigán, to muzikant. A to je podľa mňa pravda. Z otcovej strany sme mali v rodine vychýreného huslistu, rovnako aj z mam-kinej strany – dedko – bol saxofonista. Strýko je dobrý harmonikár, huslista. Bratrancov mám, ktorí hrávajú… Mysleli ste si niekedy, že sa tým budete živiť? Maroš: Prial som si to. Od malička som hovoril, že budem masér a muzikant. Na to prvé som sa nedal. Priznám sa na rovi-nu, fyzicky sa mi robiť nechce. Ja budem ľudí zabávať, spievať im, ale robiť? Čo je to robota? Natiera sa to na chlieb? Vidím, že máte zmysle pre humor, čo je dobré… Ako ste sa vyrovnali so svojim hendikepom? Dá sa to vôbec? Maroš: Som do malička nevidiaci. Ja hovo-rím: na jedno oko slepý, na druhé hluchý… Neviem, čo je vidieť, takže som nad tým nikdy nerozmýšľal. Hral som sa vždy tak, ako mi to šlo. A keď si niekto myslí, že som nebol beťár, je na omyle. Bol som, kde bolo zbojstvo, tam som sa vždy objavil… Keby ste mali vymenovať naj vý znam-nejšie miesta, kde ste koncertovali, ktoré vám utkveli v pamäti? Maroš: ˆ”¤¬âÁ ˜¡ü‡’‰ņ g¬‡Œ‰”Œ‡ƒ v Moskve, kde som spieval v kostole pre 2 000 ľudí, kde som spieval bez mikro-fónu, a bola tam úžasná akustika! Ale vystupoval som aj na Kréte, v Kanade, v Amerike, to sú všetko zážitky, ktoré vo mne dozrievajú… Napríklad teraz v marci sme boli v Kanade a v USA, mali sme tam 5 koncertov… Alexandra: Maroš spieval aj na otvorení Plesu v opere v roku 2011, v Bruseli na-príklad pre brata belgického kráľa, ale aj s Andreom Bocellim v Bratislave. Bolo toho veľa, a nedá mi nespomenúť vystúpe-nie pre sv. Otca tohto roku v júni v Ríme. Ak si uvedomíte, že začínal ako pouličný spevák vo Viedni, lebo sme mali chorú dcérku, ktorá je už dnes v nebi, a bolo treba prežiť, a museli sme si pomôcť ako sme vedeli. Pred piatimi rokmi sa začal venovať hudbe profesionálnejšie a za tých 5 rokov sme prešli cestu, ktorou si plníme svoje sny. Jarmila Vaňová Foto: Archív rodiny Bangovcov