Spor o univerzálie, anzelm z canterbury
- 1. Spor o univerzálie Anselm z Canterbury Mám dôkazy Božej existencie, vy neznajbohovia!
- 2. Všeobecniny Jednotliviny štorcový stôlstôl Janka Peter Ivančlovek okrúhly stôl
- 3. Otázka: Existujú všeobecné pojmy človek, stôl ako reálne individuálne veci alebo máme len konkrétneho Ivana alebo konkrétny okrúhly stôl? krajný realizmus krajný nominalizmus umiernený realizmus umiernený nominalizmus REALIZMUS NOMINALIZMUS
- 4. REALISTI Najprv IDEA/PRAVZOR potom JEDNOTLIVINA NOMINALISTI Najprv JEDNOTLIVINA potom VŠEOBECNINA
- 5. Krajný realizmus – všeobecné pojmy ako človek, stôl existujú ako reálne individuálne veci a len tie sú nemenné a trvalé – len tie možno poznávať Umiernený realizmus – všeobecné pojmy sú vo veciach – možno ich z nich vyabstrahovať Krajný nominalizmus – prijíma len existenciu jednotlivého, všeobecné pojmy považovali len za prázdny zvuk Umiernený nominalizmus – uznáva nevyhnutnosť všeobecných pojmov pre triedy predmetov, neprikladá im však samostatné bytie
- 7. Anselm z Canterbury - narodený v severotalianskom Burgundskom kráľovstve – otec veľmi prísny - prechádza cez Alpy a prichádza až do Normandie (severná časť dnešného Francúzska), tu vstupuje do benediktínskeho kláštora v meste Le Bec - tu je zvolený za opáta a píše tu aj svoje prvé filozofické diela – Monologion, Proslogion, Slobodná vôľa - arcibiskupom sa stáva v Canterbury - odmietal križiacke výpravy - jeho učenie v Le Bec bolo iné ako dovtedy – skôr vyučoval analýzu jazyka, než výroky autorít - cieľom jeho výučby nebolo porozumenie toho, čo človek hovorí, ale porozumenie a dopracovanie sa k podstate veci - považuje sa za zakladateľa scholastiky
- 8. „Verím, aby som porozumel.“ - podobne ako sv. Augustín tvrdil, že viera ma predchádzať poznanie - ak neverím v Boha a jeho pravdy, moje poznanie nie je správne - to ale neznamená, že viera má byť bez rozumu - viera a rozum sa navzájom potrebujú - rozum je tu od toho, aby vysvetľoval vieru Vzťah viery a rozumu
- 9. Argumenty v prospech existencie Boha Aposteriórne argumenty: 1. Aby mali dobrá zmysel, musia sa zúčastňovať na nejakom inom dobre, ktoré by bolo absolútne a najvyššie dobré – Boh 2. Všetky veci sú skrze niečo. Keďže ich niečo muselo zapríčiniť a musí byť taká vec, ktorá je jediná sama od seba – tým je Boh 3. Bytie je, čo sa týka dokonalosti odstupňované – tým sa dostávame k najdokonalejšiemu bytiu, čím je Boh
- 10. Apriórny argument božej existencie: Boh je ten, nad ktorého už nemožno myslieť nič vyššie. veci, ktoré existujú len v mojej mysli veci, ktoré existujú v realite B O H
- 11. Tento apriórny dôkaz božej existencie bol kritizovaný jeho súčasníkom Gaunilom, ktorý kritizoval to, že nemožno z pojmu usudzovať na jeho reálnu existenciu. Je to veľmi rýchly skos od logiky (dialektiky) k ontológii (k náuke bytia). Neskoršie bol kritizovaný za tento istý dôvod aj Tomášom Akvinským alebo ešte neskôr Immanuelom Kantom Na druhú stranu Bonaventura a Leibniz tento argument veľkoryso privítali