ݺߣ

ݺߣShare a Scribd company logo
Voľný čas Sociologické a výchovné aspekty
Problematikou VČ sa zaoberajú najmä: Pedagogika voľného času Sociológia voľného času Aktivity smerujúce k napĺňaniu voľného času sú: V prostredí soc. inštitúcií – intencionálne a funkcionálne Podmienené socializačným pôsobením (hodnoty, normy, vzťahy...)
Vznik a história voľného času Voľný čas a jeho vnímanie prešlo historickým vývojom Od vnímania ako výsady vyšších soc. vrstiev K súčasnému vnímaniu ako priestoru na sebarealizáciu človeka Starovek Voľný čas ako priestor pre produktívne činnosti vyšších vrstiev – rozjímanie, vzdelávanie, priateľstvo, služba...
Pracovné povinnosti – chudobní a otroci – ich hlavná náplň života Stredovek Počiatky orientácie na výkon Silný náboženský vplyv na prácu a VČ Začiatky dualizmu – práca vs. voľný čas Voľný čas ako zaostávajúci časový úsek dňa Prelom vďaka humanistickým koncepciám – od zavrhovania VČ k jeho rozvoju
Od 18-19. storočia Dochádza k striktnému rozlišovaniu práce a voľného času – nástup kapitalizmu Tlak na reguláciu voľného času (robot. hnutia a vznik odborov) Pomer práce a „nepráce“ – významné rozdiely oproti súčasnosti. Do začiatku 20. storočia bol pracovný čas mimoriadne dlhý (60 – 84 hodín/týždeň)
Povojnové obdobie Od predlžovania pracovnej doby postupne k jej redukcii Socializmus: tlak na konformitu Sociálna ochrana pracujúcich Súčasnosť Individuálny rozvoj, slobodné rozhodnutie s nebývalým množstvom ponúk
Definície Množstvo definícií, vymedzenia v závislosti od vednej disciplíny čas prebiehajúci mimo pracovných povinností, s ktorým môže človek zaobchádzať podľa vlastného uváženia, záujmu a slobodného rozhodnutia. Čas, ktorý zostane človeku po naplnení povinností, vyplývajúcich z pracovných a rodinných rolí a fyziologických potrieb. Čas, ktorý je venovaný relaxácii, kultúrnemu, telesnému a duševnému rozvoju jedinca, ev. i naplňovaniu dobrovoľne prijatých spoločenských rolí.“   (Palán, 1997, s. 124) je časom „ voľnosti a slobody, ktorý má jednotlivec mimo svojich povinností (pracovných, študijných a iných) na sebavyjadrenie a sebarealizáciu podľa vlastných potrieb a záujmov “ (Kratochvílová, 2004, s. 20)
Spoločné znaky Spoločné znaky definícií a zároveň chápania voľného času podľa  podľa Dumazediera : oslobodenie od povinností nezainteresovanosť  hedonizmus
Funkcie VČ E. Kratochvílová (2007,  s. 7-8): „ zdravotno-hygienická funkcia – oddych, regenerácia, kompenzácia pracovného, študijného zaťaženia; sebarealizačná funkcia –uplatnenie a rozvoj potrieb a záujmov podľa vlastného výberu a voľby; socializačná funkcia – spoločenské kontakty a spoločenské aktivity; formatívno–výchovná funkcia – príležitosť na výchovné ovplyvňovanie formovania a rozvoja osobnosti
Funkcie VČ preventívna funkcia – súčasť primárnej prevencie sociálno-patologických javov cez aktivity so spoločensky vhodným obsahom s možnosťami výberu a uplatnenia osobných záujmov, ambícií, ašpirácií; zo širšieho spoločenského hľadiska - ekonomická funkcia - priestor na zlepšenie finančných podmienok v príležitostnej práci, často na úkor ostatných funkcií voľného času.
Funkcie voľného času H. W. Opaschowski  -  členenie podľa druhu uspokojovaných potrieb: rekreácia  (zotavenie, regenerácia síl, psychické uvoľnenie) ‏ kompenzácia ( rozptýlenie, potešenie, vyrovnanie nedostatku, zrieknutie sa pravidiel a noriem) ‏ edukácia  (potreba poznávať, ďalšie vzdelávanie) ‏ kontemplácia  (potreba pokoja, čas pre seba samého, autoreflexia) ‏
Funkcie VČ komunikácia ( potreba zdieľania, kontaktu, empatia, láska) ‏ integrácia  (potreba spoločnosti, potreba spolunáležitosti, rituály, tradície – kolektívne vedomie) ‏ enkulturácia  (potreba kreatívneho rozvoja, fantázia, spontánnosť , účasť na kultúre ) ‏ participácia  (potreba angažovanosti, iniciatívy, sebapotvrdzovania, kooperácie) ‏
Činnosti voľného času Činnosť sa stáva cieľom Variabilita: Individuálne znaky Socio-kultúrne a socio-ekonomické charakteristiky Životná úroveň Sociálny status Skupinové charakteristiky a i.
Činnosti voľného času Dospelý človek – aktivity podnecujúce jeho tvorivosť, rozvoj osobnosti, oddych a  zážitok Sociologický ústav ČSAV: manuálne činnosti fyzické činnosti  činnosti kultúrne a umelecké typu receptívneho
Činnosti voľného času činnosti kultúrne a umelecké typu tvorivého a interpretačného činnosti kultúrne racionálne  spoločensko-formálne činnosti spoločensko-neformálne činnosti  hry, zberateľstvo, diváctvo pasívny odpočinok
Charakter voľného času v súčasnosti Prudký vývoj po r. 1989 Zvyšujúca sa urbanizácia Spoločenské zmeny Tlak na rast produktivity Konzumná orientácia Vzrastá význam voľného času – individualizmus VČ ako priestor neefektívny, neprinášajúci úžitok tlak konformity na činnosti VČ  – masová kultúra komercionalizácia vznik priemyslu voľného času ,  voľný čas ako súčasť sociálneho statusu

More Related Content

Voľný čas

  • 1. Voľný čas Sociologické a výchovné aspekty
  • 2. Problematikou VČ sa zaoberajú najmä: Pedagogika voľného času Sociológia voľného času Aktivity smerujúce k napĺňaniu voľného času sú: V prostredí soc. inštitúcií – intencionálne a funkcionálne Podmienené socializačným pôsobením (hodnoty, normy, vzťahy...)
  • 3. Vznik a história voľného času Voľný čas a jeho vnímanie prešlo historickým vývojom Od vnímania ako výsady vyšších soc. vrstiev K súčasnému vnímaniu ako priestoru na sebarealizáciu človeka Starovek Voľný čas ako priestor pre produktívne činnosti vyšších vrstiev – rozjímanie, vzdelávanie, priateľstvo, služba...
  • 4. Pracovné povinnosti – chudobní a otroci – ich hlavná náplň života Stredovek Počiatky orientácie na výkon Silný náboženský vplyv na prácu a VČ Začiatky dualizmu – práca vs. voľný čas Voľný čas ako zaostávajúci časový úsek dňa Prelom vďaka humanistickým koncepciám – od zavrhovania VČ k jeho rozvoju
  • 5. Od 18-19. storočia Dochádza k striktnému rozlišovaniu práce a voľného času – nástup kapitalizmu Tlak na reguláciu voľného času (robot. hnutia a vznik odborov) Pomer práce a „nepráce“ – významné rozdiely oproti súčasnosti. Do začiatku 20. storočia bol pracovný čas mimoriadne dlhý (60 – 84 hodín/týždeň)
  • 6. Povojnové obdobie Od predlžovania pracovnej doby postupne k jej redukcii Socializmus: tlak na konformitu Sociálna ochrana pracujúcich Súčasnosť Individuálny rozvoj, slobodné rozhodnutie s nebývalým množstvom ponúk
  • 7. Definície Množstvo definícií, vymedzenia v závislosti od vednej disciplíny čas prebiehajúci mimo pracovných povinností, s ktorým môže človek zaobchádzať podľa vlastného uváženia, záujmu a slobodného rozhodnutia. Čas, ktorý zostane človeku po naplnení povinností, vyplývajúcich z pracovných a rodinných rolí a fyziologických potrieb. Čas, ktorý je venovaný relaxácii, kultúrnemu, telesnému a duševnému rozvoju jedinca, ev. i naplňovaniu dobrovoľne prijatých spoločenských rolí.“ (Palán, 1997, s. 124) je časom „ voľnosti a slobody, ktorý má jednotlivec mimo svojich povinností (pracovných, študijných a iných) na sebavyjadrenie a sebarealizáciu podľa vlastných potrieb a záujmov “ (Kratochvílová, 2004, s. 20)
  • 8. Spoločné znaky Spoločné znaky definícií a zároveň chápania voľného času podľa podľa Dumazediera : oslobodenie od povinností nezainteresovanosť hedonizmus
  • 9. Funkcie VČ E. Kratochvílová (2007, s. 7-8): „ zdravotno-hygienická funkcia – oddych, regenerácia, kompenzácia pracovného, študijného zaťaženia; sebarealizačná funkcia –uplatnenie a rozvoj potrieb a záujmov podľa vlastného výberu a voľby; socializačná funkcia – spoločenské kontakty a spoločenské aktivity; formatívno–výchovná funkcia – príležitosť na výchovné ovplyvňovanie formovania a rozvoja osobnosti
  • 10. Funkcie VČ preventívna funkcia – súčasť primárnej prevencie sociálno-patologických javov cez aktivity so spoločensky vhodným obsahom s možnosťami výberu a uplatnenia osobných záujmov, ambícií, ašpirácií; zo širšieho spoločenského hľadiska - ekonomická funkcia - priestor na zlepšenie finančných podmienok v príležitostnej práci, často na úkor ostatných funkcií voľného času.
  • 11. Funkcie voľného času H. W. Opaschowski - členenie podľa druhu uspokojovaných potrieb: rekreácia (zotavenie, regenerácia síl, psychické uvoľnenie) ‏ kompenzácia ( rozptýlenie, potešenie, vyrovnanie nedostatku, zrieknutie sa pravidiel a noriem) ‏ edukácia (potreba poznávať, ďalšie vzdelávanie) ‏ kontemplácia (potreba pokoja, čas pre seba samého, autoreflexia) ‏
  • 12. Funkcie VČ komunikácia ( potreba zdieľania, kontaktu, empatia, láska) ‏ integrácia (potreba spoločnosti, potreba spolunáležitosti, rituály, tradície – kolektívne vedomie) ‏ enkulturácia (potreba kreatívneho rozvoja, fantázia, spontánnosť , účasť na kultúre ) ‏ participácia (potreba angažovanosti, iniciatívy, sebapotvrdzovania, kooperácie) ‏
  • 13. Činnosti voľného času Činnosť sa stáva cieľom Variabilita: Individuálne znaky Socio-kultúrne a socio-ekonomické charakteristiky Životná úroveň Sociálny status Skupinové charakteristiky a i.
  • 14. Činnosti voľného času Dospelý človek – aktivity podnecujúce jeho tvorivosť, rozvoj osobnosti, oddych a zážitok Sociologický ústav ČSAV: manuálne činnosti fyzické činnosti činnosti kultúrne a umelecké typu receptívneho
  • 15. Činnosti voľného času činnosti kultúrne a umelecké typu tvorivého a interpretačného činnosti kultúrne racionálne spoločensko-formálne činnosti spoločensko-neformálne činnosti hry, zberateľstvo, diváctvo pasívny odpočinok
  • 16. Charakter voľného času v súčasnosti Prudký vývoj po r. 1989 Zvyšujúca sa urbanizácia Spoločenské zmeny Tlak na rast produktivity Konzumná orientácia Vzrastá význam voľného času – individualizmus VČ ako priestor neefektívny, neprinášajúci úžitok tlak konformity na činnosti VČ – masová kultúra komercionalizácia vznik priemyslu voľného času , voľný čas ako súčasť sociálneho statusu