�ݺ�ߣ

Vyzivaa reprodukcia.Nezavisle poradenstvo v praxi.MVDr. Milos Haas MSc., PAS

UVOD.ReprodukciaakoekonomickyfaktorReprodukcne parametreCiele v reprodukciiPoporodneobdobiePripustaniePrepojeniemedzivyzivou a reprodukciou

Reprodukcia ako ekonomicky faktor.Priemerne dni v laktacii (220 vs170) , vplyv na produkciu a efektivnost stadaPredlzene laktacie ,zvysenie poctu dojnic v stade v stadiu najnizsej ekonomickej navratnostiPredcasne zasusanie = predlzenie statia na sucho = zvysovanie telesnej kondicie = predispozicia na metabolicke ochorenia po oteleniZvysenie poctu inseminacii na zabreznutieZvysene vyradovanie zvierat pred dosiahnutim ekonomickej navratnosti (vyradovanie prvostok, dojnic na druhej laktacii)Vysoke percento prvostok v stade , skupina ktora najmenej efektivne konvertuje ziviny na produkciu mlieka

Ekonomika reprodukcie: 1.Priemerne dni v laktacii.Dve stada z podobnou urovnou vyzivy ale v roznych priemernych dnoch laktacieStado 1 – 170 dni -35 L produkcia , z vyssou effektivnoustou produkcie mliekaStado 2 – 225 dni priemer v laktacii , 31 L uzitkovost , nizsia efektivita produkcie mliekaKazdych 10 dni nad 170 dnovy priemer ukradne 1 L mlieka na kus a den

Ekonomika reprodukcie: 2.Predlzene laktacie, zvysuju percento dojnic v stade z nizsou efektivitou produkcie mlieka5

Ekonomika reprodukcie: 3. Predlzene dni statia na suchoDojnice z dlhsim obdoim statia na sucho ( nad 90 dni) odchadzaju predcasne zo stadaAz 80 % brakacia takychto dojnic pred dosiahnutim 60 dna v laktaciiHlavny dovod – zvysena kondicia uz pri zasusani , nevhodna krmna davka v obdobi statia na sucho – nizsky prijem susiny uz pred otelenim, hypocalcemie, ketozy, DA, Reprodukcne problemy –- zadrzane lozka, metritidy, acyclicke ovaria, cysty , zvysena embryonalna mortalita

Ekonomika reprodukcie: 4. Zvysene vyradovanie dojnic a zvysene percento dojnic na prvej laktaciiZvysovanie percenta prvostok v stade ma za dosledok zvysovanie percenta dojnic , ktore transferuju ziviny do znacnej miery na rast a nie na finalny produkt – mliekoPrvostka po skonzumavani 1 kg susny v priemere vyprodukuje 1.3 L mlieka kym dospela dojnica na tej istej davke 1.55 L To znamena produkcia 1 L mlieka je u prvostok drahsia

Dobra reprodukcia = dobra organizacia stadaMliecne stado dojnic musi byt zorganizovane do skupin tak aby skupiny odrazali produkcny a reprodukcny stav dojnic tak aby krmna davka bola schopna pokryt poziadavky dojnicPrilis velke rozdiely v stade nabadaju k vytvaraniu vacsieho mnozstva skupin , ktore sposobuju caste presuvanie dojnic a straty na produkcii mlieka ako aj problematicke vytvaranie davok, ich miesania a kriterii na presun do skupin

Dobra reprodukcia = dobra organizacia stadaSpravna organizacia stada odraza fyziologicke poziadvky dojnic v ramci roznych stadii laktacieOrganizacia stada si vyzaduje vedomosti o fyziologii dojnic v roznych stadiach laktacieDobre reprodukcne parametre umoznuju organizaciu stada , ktora splna tieto poziadavky

Organizacia stada dojnic.Ak je rozmedzie uzitkovosti v ramci skupin velke, krmna davka sa stava menej ekonomickou Dosledkom toho su zvysene naklady na krmiva a nasledna reakcia na znizenie nakupu kvalitnych krmiv, ktore obmedzia produkciu najziskovejsej vysokoprodukcnej skupiny dojnic a prehlbia stratovost

Rozdelenie dojnic v ramci stada podla priemernej produkcie stada

Produkcne skupiny na farme/ organizacia stada

Produkcne skupiny na farme/ prijem susiny

Vyziva a reprodukcia March 22 2010

Zostavovanie skupin-zaverDynamicky proces vyzadujuci si znalost stadaKrmna davka je schopna pokryt iba do urcitej miery variabilitu produkcie vramci skupinyPrijem susiny a koncentracia zivin na kg susiny - rozdoj, vrchol, koniec laktacie Hodnotenie kondicie dojnic podla stadia laktacie

Strategie v reprodukcii.Pouzivanie objektivnych ukazovatelov na vyhodnotenie reprodukcnych parametrov stadaEvaluovanie tychto parametrovNastroje na vylepsenie reprodukcieTrening ludi zainteresovanych v reprodukciiPravidelne ( kazde dva tyzdne, mesacne) vyhodnocovanie reprodukcie

Mezdiobdobie.Tradicne mezdiobdobie – od otelenia po otelenie zahrna 4 dolezite obdobia pocas laktacie:VWP – obdobie od otelenia do oficialneho zaciatku pripustania dojnic – stanovenie oficialneho dna v laktacii na zaciatok pripustaniaKoniec VWP do prveho pripusteniaInterval od prveho pripustenia do zabreznutiaObdobie gravidity

VWP – obdobie od otelenia do zaciatku pripustania.Obdobie individualne pre kazdu farmu, stanovi sa podla produkcie, kondicie zvierat , zdravotneho stavu po oteleni…Vacsina stad v sucasnosti okolo 60-75 dni v laktacii Od tohto dna , napr. 60 dni v laktacii sa dojnice povazuju za vhodne na pripustanie Stanovenim VWP pre stado manazujeme pripustanie dojnic a regulujeme nahodne pripustania v nevhodny cas

Zabrezavka podla dni v laktacii.Breeding Cycle %Conc #Preg #Open Other Abort Total %Tot SPC==================== ===== ===== ===== ===== ===== ===== ==== ==== 1 - 49 days 0 0 7 1 0 8 2 50 - 69 days 22 7 25 0 0 32 7 4.6 70 - 89 days 36 29 52 3 1 84 18 2.8 90 - 109 days 31 13 29 11 1 53 11 3.2110 - 129 days 19 8 35 11 0 54 11 5.4130 - 149 days 18 4 18 2 0 24 5 5.5 >150 days 29 56 136 29 5 221 46 3.4TOTALS 28 117 302 57 7 476 100 3.6

VWP Enormny vplyv zdravia dojnic po oteleni na dlzku tohto obdobiaKondicia dojnic po oteleni napomaha stanovit optimalny VWP pre stadoProdukcia dojnic ako jediny faktor nestaci na urcovanie dlzky VWP – nizsie produkujuce dojnice mohli mat viacej problemov po oteleni a preto potrebuju viacej casu na rekonvalscenciuStudia z Europy: presun nizsie produkcnych dojnic z obdobia prveho pripustania 73-80 dni na 53-59 dni sposobilo pokles zabrezavky z 35 % na 14%

21 dnovy cyklus dojniceDve az tri folikularne vlny pocas 19-23 dnoveho cykluDve vlny = 19-20 dnovy cylkusTri vlny = 23-25 dnovy cyklusNova vlna zacina v 8-10 dnovych intervalochDominantny folikul sa vyprofiluje okolo 8.5 mm velkosti12 mm folikul je teoreticky schopny ovulovat , ale nemusi produkoivat fertilne ovumPodobne aj dlhsie zrejuci folikul produkuje ovum z ktoreho embryo ma nizsiu zivotaschopnost

21 dnovy cyklus dojniceFolikularna vlna :1. rastova faza – 1-6 den cyklu2. Staticka faza – 7-9 den 3. Faza regresie folikulu – 11-12 denDruha vlna zacina formaciou 5- 6 folikulov uz na 9-10 dna estralneho cykluTretia vlna okolo 14-15 dna , suvisi z regresiou zlteho telieska a konecne ovulaciou folikuluPrva vlna zacina vzdy v rovnakom case ostatne dve su variabilne

21 dnovy cyklus dojniceVyvolanie luteolyzy na 6-7 den rastoveho cyklu folikulu vyvola ovulaciu Zlte teliesko produkuje progesteron 16-18 dni od ruje, v pripade ze dojnica nie je gravidna , maternica produkuje prostaglandin F2alfa ktory navodi lyzu zlteho telieska a umozni ovulaciu dominantneho folikulu

Negativna energeticka bilancia- NEBEnergeticka bilancia pocas prvych dvoch tyzdnov po porode ma vyznamny vplyv na zaciatok cyklovania vajecnikov u dojnicAnestricke dojnice mali znizeny prijem krmiva pocas prvych dvoch tyzdnov po oteleni o 2.5 -3.6 kg v porvnani z kontrolnou skupinouPrva ovulacia za zvycajne objavi 10 dni po dosiahnuti dna v energetickej bilanciiNavrat do pozitivnej energetickej bilancie – 50-60 dni po porode ( niekedy 80-90 dni)

NEB - faktyPrva poporodna ovulacia –pred zaciatkom pozitivnej EB , ale po minimalnom bode NEBStrata 1 bodu kondicie = 15-20 % znizienie koncepcie pri prvom pripusteni v porovnani zo stratou 0.5 bodaNEB – nedostatocna sekrecia GnRH z hypotalamu= neadekvatne produkcia LH (frekvencia pulzov)= mozny vztah z inzulinom a IGF-1

NEB - faktyNEB – potencial na kompromitovanie kvality oocytovBHBA – potencial na negativny skory vyvoj embrya NEFA, BHBA – menej intenzivne ruje, nedostatocna tvorba progesteronu

Kondicia pocas statia na sucho.Signifikantny vplyv na plodnost dojnicDojnice ktore stratili hmotnost pocas statia na sucho mali zvyseny vyskyt zadrzanych lozok a metabolickych ochoreni po oteleniDojnice v kondicii 3.75 a vyssie mali vyssiu stratu telesnej hmotnosti po oteleni vyustujucu do predlzeneho obdobia negativnej energeitckej bilancie a neskorsieho zabreznutia

Druhe obdobie: Detekcia rujeVyhodnocovanie intezity vyhladavania ruje u dojnic vhodnych na pripustenieU vhodne stanovenych VWP a dobrom systeme vyhladavania ruje sa percento detekovanych dojnic v ruji z celkoveho poctu dojnic vhodnych na pripustenie pohybuje okolo 75-85 % , na problemovych farmach 30-40 %V systemoch z Presynch alebo Ovsynch programom az do 100 %

Spravna detekcia ruje a cas pripustania15- 20 % dojnic je zle identifikovanych v ruji a teda bez sance na zabreznutie50 % dojnic je v ruje kratsie ako 8 hodin Vyhladavnie ruje 4 krat denne je nevyhnutneOvulacia nastava 25-30 hodin (v priemere 27.6 hodin) od zaciatku ruje (dojnica stoji ) ???Pri 4 krat denom vyhladavani ruje , dojnica sa pripusta 8 hodin od zistenia ruje

Detekcia ruje Hlavny problem – zmena fyziologickych prejavov ruje u dojnic , hlavne dlzka ich trvania a nedostatok casu na farme na zvysenie intenzity monitorovania dojnic v normalnej ruji

Primarny vizualny priznak ruje.

Minulost: 15-18 hodin20-55 krat mounted/rujuKazdy mount 3-7 sekundSucasnost: 6-10 hodin 6-12 mounted/ruju6-21 sekund spolu

Skupina sexualne aktivnych dojnic

Nacasovanie inseminacie vzhladom na produkcie mlieka a dlzku trvania ruje14.7 hodin9.6 h6.3 h5.1h4.8h2.8 h30L5525 L35 L404550

Vztah dlzky ruje ku uspesnosti vyhladavania ruje25 30 35 40 45 50 55 60Kg/denProdukcia mlieka

Prijem susiny , prietok krvi pecenou a metabolizmus progesteronu a estradiolu High feed Intake Increases Liver Blood Flow. Combs, Wiltbank, JDS.2002

Detekcia ruje Synchronizacne programy ( PreSynch, Ovsynch, DoubleOvsynch, CIDR) , pouzivanie pedometrov alebo inych overenych programov signifikantne zvysuje sance na agresivne a spravne vyhladavanie rujeProgramy musia by dodrziavane inak ich konecny vysledok je kompromitovany

Detekcia rujePriprava kazdeho programu si vyzaduje posudenie mnohych faktorov ako je vyziva, manazment a komfort zvierat Detekcia ruje je vzdy presnejsia sa pouzivania viacerych diagnostickych ukazovatelov : - synchronizacia, monitorovanie aktivity, vonkajsie priznaky ruje ( tam kde je ich pritomnost potrebna)

PripustanieJe dolezite aby farmy mali stanovene standardne protokoly na pripustanie , ktore zahrnaju samotny proces pripustania , techniku a manipulaciu ins. davky a cas pripustaniaVhodny cas inseminacie vzhladom k zaciatku ruje ako aj produkcie dojnice =Velmi casty dovod na zlyhanie reprodukcnych programov

PripustanieByk pouzije 10-15 miliard spermii na oplodnenieInseminator – 10-20 milionov Oplodnenie vajicka nastava v prvej polovici vajcovodu ( fertilita vajicka 10-12 hodin od ovulacie)Spermie dorazia do vajcovodu 8-12 hodin po inseminacii

Spravny cas pripustania50 % dojnic je v ruje kratsie ako 8 hodin Vyhladavnie ruje 4 krat denne je nevyhnutneOvulacia nastava 25-30 hodin (v priemere 27.6 hodin) od zaciatku ruje (dojnica stoji ) ???Pri 4 krat denom vyhladavani ruje , dojnica sa pripusta 8 hodin od zistenia ruje

Synchronizacne programyHormonalne, kombinacia hormonov a vizualnych znakov alebo parametrov snimanych elektronickyCiel : spravne nacasovanie ovulacie a inseminacie, v case kedy ma embryo najvacsiu sancu na prezitieOvsynch, Presynch, Cosynch, Heatsynch, DoubleOvsynch, G6G …

Synchronizacne programyZavadzanie na farme musi byt suvislosti z ostatnymi faktormi Manazovanie suchostojacich dojnicManazovanie otelenia a cerstvo otelenych dojnicManazovanie skupin po oteleniMonitorovanie parametrov ktore maju vplyv na reprodukciu

Priklad :BCS a ovsynchV experimente dve skupiny dojnic na 60-65 den po oteleni : prva > 2.5 BCS druha <2.5 BCSSkupina >2.5 BCS percento zabreznutych 33.83Skupina <2.5 BCS 18 %

Vplyv ochoreni na dlzku od otelenia po zabreznutie

Embryonalna mortalitaPocas prvych 25 dni embryo volne plava v maternici a absorbuje ziviny priamo so sekretov materniceSkora embrynalna mortalita 5-8 den po oplodneni5 den oplodnene vajicko zostupuje do maternice30-40 den vytvaranie placentalneho spojenia – dalsia vlna embryonalnej mortality

Spravna detekcia ruje a cas pripustaniaKrvacanie po ruji je mozne pouzit ako indikator spravneho casu pripustaniaObjavenie krvacania 30 hodin po inseminacie indikuje spravny cas pripustaniaKrvacanie 40-48 hodin po pripustani indikuje, ze dojnice su pripustene prilis skoroAk sa krvacanie objavi do 24 hodin po pripusteni – indikovanie neskoreho pripustenia

Parametre na vyhodnocovanie reprodukcie – potencialny problem zo zaciatkom laktaciePercento dojnic z ukoncenou involuciou maternice na 30 den po oteleniPercento dojnic cyklujucich na 30 den po oteleni a na konci VWP –az 25 % dojnic neovuluje a konci VWPPercento dojnic z vyskytom cyst na 30 den po oteleni a 60 den po oteleniPercento dojnic zo zadrzanym lozkomPercento dojnic z ubytkom viacej ako 1 bod kondicneho score od otelenia do konca VWP

Parametrenavyhodnocovanie reprodukcie – problem detekcia ruje, casovanie inseminacie , program na reinseminaciu, vyziva.Priemer dni od otelenia do prveho pripusteniaPriemer dni od otelenia do zabreznutiaPriemer dni medzi 1 a 2 inseminaciou ako aj 2 a 3 inseminaciouPriemer zabrezavky po prvej inseminacii, druhej a rozdielne u prvostok a dojnic na vyssej laktaciiPriemer zabrezavky u dojnic s produkciou nad 40 L v case pripustanie a pod 40 L

Parametre na vyhodnocovanie reprodukcieIntenzita vyhladvania ruje – percento pripustenych z celkoveho poctu dojnic vhodnych na pripustenie pocas 21 dniIntenzita zabrezavky – pregnancy rate – pocet zabreznutych z celkoveho poctu dojnic vhodnych na zabreznutie v case 21 dni

Pregnancy rate – intenzita zabrezavky-percento zabreznutych pocas 21 dnoveho intervaluPregnancy rate – zahrna percento zabreznutych z celkoveho percenta vhodnych na zabreznutie pocas 21 dnoveho casoveho intervaluTento ukazovatel teda zahrna aj intenzitu detekovania ruje v stadePriemer v Ontariu 14 %, dobre stada nad 20 %

Pregnancy rate vs percento zabrezavky.Percento zabrezavky zahrna iba dojnice ktore boli pripustene v danom obdobi z celkoveho poctu pripustenych ( napr. 10 pripustenych a 5 telnych = 50 % zabrezavka Pregnancy rate - celkovo 30 dojnic vhodnych na pripustenie , 10 sa detekovalo v ruji a 5 zabrezlo = 16.6 % pregnancy rate, plus detekcia ruje 33 .3 %

Pregnancy rate(PR) vs percento zabrezavky (PZ).Pregnancy rate je viacej korelovany z celkovymi priemernymi dnami v laktacii stadaPR 18 % pocas roka zvycajne = priemer 175-185 dni v laktacii stadaPZ moze byt vykazovany vysoky, ale priemerne dni v laktacii stada sa nemeina alebo zvysuju

Farma c 1. 21 dnove obdobie – 14.11 -5.12

Farma c 1 – 14.11 -5.1214.11 – 22 dojnic spolu nad 50 dni v laktacii, nie telnych, teda vhodnych na pripustenie alebo diagnostiku gravidity ( teda uz pripustenych) 14 z nich sa pripustilo v tomto obdobi 8 z ( z pociatocnych 22) bolo diagnostikovane ako telne = 36 % pregnancy rate63 % detekcia ruje

Farma c 2.22 dojnic na zaciatku12 pripustenych – detekcia ruje 54 %2 diagnostikovane telne – preg. rate 9%

Ciele v reprodukcii.Priemer dni od otelenia do zabreznutia – 130 a menejPriemer dni od otelenia do prveho pripustenia- 75Zabrezavka na prvej inseminacii – 45 %Detekcia ruje u dojnic vhodnych na pripustenie- 60 %1.8-2.2 inseminacne davky na zabreznutie

Ciele v reprodukcii dojnicUdrazanie stavu stada = 10 % z celkoveho poctu dojnic sa musi otelit kazdy mesiac[(dojace + suchostojace)/dlzka medziobdobia]Priklad : 100 +20/13 mesiacov = 9-10 teleni za mesiacZapocitat potraty(do 8 %) a pripadne uhyny telnych dojnic (2 %) potom 10 teleni = 10/(1-0.1)= 11 teleni Pri zabrezavke 35 % = 11/0.35 = 31 musi byt pripustenych kazdy mesiac

Prepojenie medzi vyzivou a reprodukciou.Energeticka bilancia dojnic od otelenia do 70 dni po oteleniMetabolizmus vapnika a jeho vplyv na reprodukciuProteiny v krmnej davke a ich vplyv na zabrezavku a embryonalnu mortalituTuky, mastne kyseliny v krmnej davke a ich uloha v reprodukcii

Vplyv vyzivy na zaciatku laktacie na uspesnost zabrezavky u dojnicNormocalcemiaEnergeticka rovnovahaMineraly a vitaminy Mykotoxiny

Subklinicka hypokalcemiaSubklinicka hypokalcemia < 8.0 mg/dl ; >5mg/dl Ca v krviDojnica produkujuca 10 L kolostra na prve podojenie strati 23 gr vapnika co je 9 krat viacej ako je mnozstvo vapnika dostupne v krvnej plazme Sub. hypokalcemia u dojnic = 3.2 krat viacej zadrzanych lozok a 3.4 krat viacej lavostrannej dislokacie slezuHypoclacemia – zvyseny vyskyt ketoz= tiche ruje, cysticke ovaria, acykliaEffect of Calcium and Energy Status During Postpartum Period, Thatcher, Staples, 2006,

Subklinicka hypokalcemiaVplyv na motoriku hladkeho svalstva = bachor= znizeny prijem krmiva= ketoza= DAZnizena motorika maternice = problem z vyprazdnovanim maternice po porode = oneskorena involucia maternice ( Sheldon, The postpartum uterus ,2004)Pokles Ca v krvi = znizena aktivita imunitneho systemu !!!50 % dojnic na druhej a vyssej laktacii

Prevencia hypokalcemie.Krmna davka z obsahom draslika pod 1.2 % /kg susinyMg 0.4 %Ca 0.7-0.8 % , v pripade pouzitia anionovych soli 1.0-1.25 %Fosfor 0.4 % - fosfor je sice anion, ale koncentracia nad 0.8 % blokuje produkciu 1,25 dihydroxyvitaminu v oblickachVitamin D v davke 3 tyzdne pred otelenim 35 000 mj/ den DCAD – monitorovat pH moca (6.2 -7.2) Monitorovat Ca v krvi 12-24 hodin po oteleni

Hodnotenie telesnej kondicie BCSDojnice z ubytkom viac ako 0.5 bodu po oteleni maju znizene reprodukcne ukazovatelePretucnele prvostky alebo dojnice = znizeny prijem krmiva = predlzena NEB Prvostky 3.75 kondicia mali zhruba 22 kg viacej telesneho tuku pri oteleni a konzumovali 1 kg susiny denne menej a stratili o 34 kg viacej hmotnosti po oteleni ako dojnice v kondicii 3.25 -3.5Tiez dosiahli pozitivnu energeticku bilanciu o dva tyzdne neskor

Prevencia NEBMonitorovanie hmotnosti dojnic pred zasusenimUdrziavanie hmotnosti pocas statia na sucho – limitovat prijem energie v obdobi od 60-21 dni pred porodomZabranit preplneniu kotercov 3 tyzdne pred a 3 tyzdne po porode – max. 85 % kapacity Monitorovat prijem susiny pred porodom – fyziologicky pokles prijmu niekedy az o 30 % v porovnani z prijmom 3 tyzdne pred porodom

Prevencia NEBMonitorovanie NEMK v krvi 7-3 dni pred porodom a 3- 15 dni po porode (BHBA)Pozuzivanie prevernych jednoduchych testov – Ketotest – BHBA v mlieku na 5 den po oteleni , pravidelne vyhodnocovat z chovatelom

Evaluovanie proteinu v davke vzhladom ku reprodukciiPrekrmovanie lahko rozpustnymi bielkovinami v obdobi negativnej energetickej bilancie ma negativny vplyv na reprodukciu dojnicUrea vsak pochadza aj zo zvysenej degradacie svalovych proteinovDolezite monitorovat PUN Koncentracia amonie v plazme a folikularnej tekutine je vysoko korelovana pocas prvych 60 dni laktacie, co moze sposobovat poskodenie oocystu v pripade zvysenej PUN Oocysty su citlive na tieto hladiny pocas ich celeho vyvoja ( 30 dni)

Vplyv mocoviny na vyvoj embrya.Embrya v mediu , ktore obsahovalo 21 mg/dl urey mali vyssiu tendeciu degenerovat pred dosiahnutim stadia blastocystyDalsie citanie: Effect of Nutrient Metabolism and Exces Protein Catabolism on Dairy Cow Fertility. L.H. Baumgard

Prevencia negativneho vplyvu bielkovin krmnej davky .Dosledne balancovanie carbohydratov a bielkovin vzhladom ku ich rychlosti degradacie a pasaze v bachoreDosledna analyza krmiv , monitorovanie prijmu krmivaMonitorovanie mocoviny v krvi a mlieku

Mineraly a vitaminy.Velmi dolezite 3 tyzdne pred a po porodeSe a vit E preukazany vplyv na reprodukciuSe sa pouziva v organickej formeVit E 2000-3000 IU /den pre porodom 1000-1500 IU /den po porode – pozitivny vplyv na prevenciu zadrzania lozokPrisposobit dennu davku prijmu susiny v tomto obdobi

MedDolezita uloha v reprodukcii ako aj imunitnom systeme, iba 3-5 % Cu sa absorbuje z celkoveho mnozstva Cu v davkeOdporucana mnozstvo Cu v davke pre laktujuce dojnice = 13-15 mg/kg susinyAntagonisti Cu = S ( 0.4 % v davke znizi absorpciu Cu o 30-50 %), Mo ( >1.5 mg/kg), Fe ( potencialne), ZnPritomnost antagonistov = Cu -17-20 mg /kg susinyPozor na toxicitu , dlhodobe uzivanie 40 mg/kg –chronicka toxicita

�ݺ�ߣ

Vyziva a reprodukcia March 22 2010

More Related Content

Vyziva a reprodukcia March 22 2010