2. Projekt Nupedia (9,3,2000), anglicky p鱈san叩 encyklop辿dia kde prispievali iba odborn鱈ci Larry Sanger Jimmy Wales zalo転ili Wikipediu (15,1,2001) Postupne tieto 2 str叩nky koexistovali ale roku 2003 Wikipedia kompletne nahradila Nupediu a t叩to str叩nka bola odstaven叩
3. 9,9,2007 presiahla 2 mili坦ny l叩nkov, 鱈m sa stala najv辰邸ou encyklop辿diou T箪mto prekonala rekord Yongle Encyclopedia ktor叩 ho dr転ala 600 rokov Febru叩r 2002 zo strachu pred malou kontrolou a mo転n箪m prienikom rekl叩m do wikipedie vytvorili 邸panieli Enciclopedia Libre , encyklop辿diu na b叩ze Wikipedie
4. Do roku 2006 zaznamenala Wikipedia 92 akt鱈vnych jazykov箪ch verzi鱈, celkovo v邸ak obsahuje 229 jazykov箪ch verzi鱈 s viac ako 4,6 mili坦nom l叩nkov Jednotliv辿 jazykov辿 verzie funguj炭 samostatne a neovplyvuj炭 si navz叩jom obsahy
7. Wikipedia je stavan叩 na viere 転e postupn辿 upravovanie l叩nkov v konenom d担sledku povedie k ich lep邸ej kvalite l叩nky teda m担転e upravova泥 prakticky ka転d箪, 鱈m vznikaj炭 probl辿my s vandalizmom a korekn箪mi vojnami medzi autormi ktor箪 sa donekonena opravuj炭 preto転e si odporuj炭 v n叩zoroch
8. Wikipedia 転iada od pou転鱈vate直ov zauja泥 neutr叩lny uhol poh直adu N叩zor by mal zodpoveda泥 postoju autora Tie転 nie je povolen辿 publikova泥 prvotn箪 v箪skum , o s炭 te坦rie e邸te neuverejnen辿 Tak辿to stanovisk叩 nebud炭 na wikip辿dii zverejnen辿
9. Mapova泥 poet autorov je 泥a転k辿, preto転e autorom je vlastne aj lovek o l叩nok iba uprav鱈 Janu叩r 2005 13 000 u転鱈vate直ov o spravili aspo 5 炭prav Pribli転ne 邸tvrtina pr鱈spevkov poch叩dza od neregistrovan箪ch u転鱈vate直ov Udr転iavanie je roben辿 pomocou dobrovo直n箪ch projektantov, spr叩vcov a administr叩torov ktor箪ch 鱈sla sa po鱈taj炭 na stovky
10. Wikipediu kritizuj炭 hlavne za nedostatok spo直ahlivosti, 炭plnosti a d担veryhodnosti (lebo nie je p鱈san叩 expertmi) Wikipedia je pova転ovan叩 za zdroj na ktor箪 sa ned叩 dobre odvol叩va泥, aspo pod直a mnoh箪ch knihovn鱈kov, akademikov a redaktorov, ale napriek tomu sa v niektor箪ch vedeck箪ch l叩nkoch na邸li odvol叩vky na wikipediu
11. Philip Bradley pre The guardian povedal, 転e on by nepou転鱈val Wikip辿diu a nie je si vedom箪 jedin辿ho knihovn鱈ka, ktor箪 by Wikip辿diu pou転鱈val. Hlavn箪m probl辿mom je nedostatok org叩nov. Od vydavate直stva tlaen箪ch publik叩ci鱈 je mo転n辿 oak叩va泥 z叩ruku, 転e ich inform叩cie su spo直ahliv辿, preto転e na tom z叩vis鱈 ich 転ivobytie. Na rozdiel od nieoho tak辿ho (Wikip辿dia), o sa zobrazuje na obrazovke
12. Tento v箪rok v podstatnej miere zachyt叩va nedostatky Wikipedia vn鱈man辿 kritikmi Wikipedia neobsahuje ofici叩lnu zlo転ku zaoberaj炭cu sa overovan鱈m faktov Samotn箪 autori l叩nkov nemusia o t辿me v転dy vedie泥 to podstatn辿
13. Wikipedia je kritizovan叩 aj za nedostaton辿 spektrum t辿m: 直udia p鱈邸u o veciach, ktor辿 ich zauj鱈maj炭, tak転e ve直a in箪ch t辿m ostane nezahrnut箪ch. Pr鱈spevok na Hurik叩n Francis je p辰泥 kr叩t dlh邸鱈 ako l叩nok o 鱈nskom umen鱈 , a pr鱈spevok o Coronation Street je dva kr叩t tak箪 dlh箪 ako l叩nok o Tonym Blairovi (辿fredaktor Britannicy)
14. Toto tvrdenie je medziasom u転 zastaran辿, ako sa m担転ete presvedi泥, 転e l叩nok o 鱈nskom umen鱈 je skoro tri kr叩t tak箪 dlh箪 ako l叩nok o Hurik叩ne Francis Spomedzi elektronick箪ch encyklop辿di鱈 jej nemeck箪 asopis ct dal najvy邸邸ie sk坦re
15. Komunita za Wikipediou je mal叩 ale ve直mi akt鱈vna Niektor箪 nov箪 redaktori s炭 oznaovan箪 kritikmi za tzv. trolov (nar炭邸atelia diskusie) alebo za probl辿mov箪ch u転鱈vate直ov a je im zak叩zan叩 edit叩cia Na druhej strane je t叩to komunita pova転ova叩 za ve直mi hodnotn炭 a spoloensk炭, niektor辿 oddelenia obsahuj炭 konzultan辿 oddelenia poskytovan辿 touto komunitou
16. Golden Nica za digit叩lnu komunitu od Prix Ars Electronica Internetov辿 vyznamenanie udelen辿 rozhodcami v kateg坦rii komunita Vytvorenie Internetovej siete od Japonskej reklamnej asoci叩cie pre japonsk炭 verziu Wikip辿die Pochvaly od BBC News , USA Today , The Economist , Newsweek , BusinnesWeek , Chicago Sun-Times , Time Magazine a Wired Magazine
17. Wikipedia be転鱈 na programe MediaWiki (opensource) Tretia f叩za programov辿ho softv辿ru Wikipedie UseModWiki od Clifforda Adamsa (f叩za 1) PHP wiki s MySQL datab叩zou od janu叩ra 2002 od Magnusa Manskeho MediaWiki vytvoril Lee Daniel Crocker , zaviedol sa v j炭li 2002
18. Na zaiatku be転ala Wikipedia na 1 serveri 2005 39 serverov na Floride jeden server s hlvnou datab叩zou (MySQL), poetn箪 set z叩visl箪ch datab叩zov箪ch serverov, 21 internetov箪ch serverov funguj炭cich na Apache a sedem Squid Cache serveroch J炭n 2005, u転 viac ako 60 serverov
