More Related Content
Featured (20)
Rómske listy 1/204 - príloha Romane thana
- 1. MIESTA PRE RÓMOV Rómske listy 1/2014 7 ROMANE THANA Foto: Peter Kudráč Kade arakhena irišagi pal o thana, kaj dživen amare Roma. Šaj pes dodžanena, kaj sar džal le romengero dživipen, vaj pes vareso čerinel ko feder, vaj ko goreder. Dodžanena pes o interesantne buťa, sikavaha tumenge le interesantne manu-šen. Anaha vakeribena le šerutnenca ko gava the forova. Irinaha o vakeribena le manušenca so dživen čačutno dživipen romano, pal oda so on kamen te dživel, the save hine bachtale vaj bibachtale. Ke Slovačiko hin bute romane thana, bijo da paťas, kaj kada geňiben ela interesantno prekal tumende amala. Adaďive imar džanas, kaj savoro hin andro vasta le še-rutnenge the le poslancenge pro gava vaj forova. Pal lende džal, sar keci kamen te kerel preko Roma. On keren implementacija andro dži-vipen. Savi buchľi vaj bari hiňi, oda tiž džal avri lendar. Hin ajse thana, save nakamen te domukel le Romen ňikhaj. O Roma našči phenen vaš peste lav, na-den lenca duma, naden len informaciji. Ľikeren len pestar dureder. Kerena preko Roma ča akor, kana len hin olestar love, chasna, kana lengere fameľiji vaj amala, šaj chuden pro Roma vaj buťi, vaj love khatar o projekti. Kamas te phenel, kaj hin mangavno te dikhel pro Roma sar pro manuš, so les hin manušeskere ha-kaja ajse, sar the avren manušen andre Slovačiko. Jarmila Vaňová ROMANE THANA
- 2. 8 Rómske listy 1/2014 TERÉNNA SOCIÁLNA PRÁCA POMÁHA NAŠTARTOVAŤ ĽUDÍ Rómska osada Podskalka exituje viac ako storočie, podľa záznamov vznikla ešte v roku 1890. V poslednom období tu výstavbou nových bytových domov doš-lo k výraznému nárastu počtu obyvate-ľov osady. Tým vznikol akútny problém riešenia zlepšenia životných podmienok obyvateľov osady. Bolo potrebné riešiť aj viaceré problémy spojené s chudobou. Koncentrácia Rómov v jednej lokalite zmiešala obyvateľov, ktorí mali relatívne slušný ekonomický a sociálny status s oby-vateľmi s nižším statusom. Výsledkom bol pokles životnej úrovne a nárast rôznych patologických javov. Aj preto sa mesto Humenné zapojilo do projektu terénnej sociálnej práce. Pôsobia tu 2 terénni sociálni pracovníci a 4 asisten-ti terénneho sociálneho pracovníka, ktorá prispieva jednak k udržateľnosti výsled-kov projektu, ale aj k zlepšeniu životných podmienok cieľovej skupiny – samotných obyvateľov rómskej osady. „Tak ako v každej spoločnosti sú ľudia, ktorí sa vedia rýchlo prispôsobiť a vedia si riešiť svoje problémy sami, tak isto aj v lo-kalite Podskalka v Humennom sú Rómo-via, ktorí nemajú problém. Potrebujú len impulz nato, aby sa mohli pohnúť dopredu a vedeli vyriešiť svoj problém. No sú tiež jedinci, tých je žiaľ viac, ktorí potrebujú posúvať stále. Nevedia sa sami naštar-tovať,“ hovorí terény sociálny pracovník z Podskalky, Vladimír Šintala. Terénni sociálni pracovníci majú svoje pracovné miesto priamo v osade. Jedno-duchá unimobunka so široko otvorenými dverami, podoprené stoličkou. Kým sme sa pred unimobunkou zhovárali s Vladi-mírom Šintalom, stolička poslúžila niekoľ-kým okoloidúcim na krátky oddych. „Tu sú potrební asistenti a terénni soci-álni pracovníci. Máme tu materskú školu aj základnú školu, v ktorej je aj nultý roč-ník. Asistent, ktorý je na škole, vie rýchlo vyriešiť daný problém týkajúci sa naprí-klad školskej dochádzky. Od tretieho roč-níka chodia deti už do škôl, ktoré sú pria-mo v meste. Máme tu aj špeciálnu školu, ktorá spadá pod VUC Prešov. Myslím si, že práve vzdelávanie by mohlo naštartovať našich spoluobčanov niekde dopredu. Oni to sami aj vidia, keď odchádzajú za prácou do Anglicka, kde ich tá škola vie posunúť. Zažil som takú zvláštnu situá-ciu, keď dievčatá sedeli pri našej kancelárii s učebnicou angličtiny. Spoločne sa učili anglický jazyk, slovíčka. Navzájom sa skú-šali. To bolo také zaujímavé, človek sa tešil z toho, že to naozaj nie je len o tom, žeby sa zneužíval systém, ale že je to o tom, že chcem niečo urobiť sám pre seba a tým aj pre spoločnosť,“ dodal Šintala. (van) CINTORÍN, TO JE NAŠA HISTÓRIA Keď sme už boli na Podskalke, nemohli sme obísť miestny cintorín, kde je pocho-vaných už niekoľko generácií miestnych Rómov. Rómovia sú na tento svoj cintorín hrdí, no zároveň vedia, že sa o neho treba viacej starať. „Tento cintorín plní svoj účel už viac ako 130 rokov. A aj keď sa hovorí o ňom, že bol nelegálny, tak nie je to celkom pravda. Problém bol len ten, že boli pod cintorí-nom nevysporiadané pozemky,“ hovorí Michaela Slivková Kirňaková z tlačového odboru mesta Humenné. Rómovia teda pochovávali svojich ne-bohých na území, ktoré nepatrilo ani mes-tu ani im, ale tento problém sa vyriešil ešte v roku 2012, kedy mesto prevzalo pozemky pod cintorínom a taktiež prístupovú cestu do svojej správy. „Uzatvorili sme nájomnú zmluvu s bývalou urbárskou spoločnosťou a tieto pozemky už sú vysporiadané, teda mesto za nich platí nájom,“ objasňuje Sliv-ková Kirňaková. Samozrejme Rómovia môžu pochovať aj na mestskom cintoríne svojich nebohých, avšak nechcú, oni majú nato vyčlenený svoj rómsky cintorín. „Náš cintorín je jedinečný už len tým, ako dlho je tu. Je to veľká história, tradí-cia, možno v celej strednej Európe nie je taký rómsky cintorín ako je náš. Hovorí sa, že tu bol nájdený hrob z roku 1868, ale spomína sa aj skorší dátum – roky 1840 až 1845. Cintorín je určitým spôsobom duchov-ným majetkom našich Rómov z osady. Je to aj naša pýcha. Tu ležia rodičia môjho deda, sú tu veľké rodiny. Existuje nepísané pravidlo, že sa pochováva rodina k rodine, svoj k svojmu. Naši Rómovia tak dodržia-vajú tradíciu, že každý ku svojmu. Len Ró-movia tu ležia. Ale naši starí Rómovia tvr-dia, že tu bol pochovaný aj jeden Neróm, ešte za čias prvého slovenského štátu. Cin-torín, to je naša história a história nemôže vyzerať takto ako vyzerá dnes. Pokiaľ by sa niekto opýtal, či tento cintorín je segregácia, nesúhlasil by som s tým. Nemôžeme to nazvať segregáciou, to si urobili samotní naši Rómovia, ktorí tu dávno pred nami žili. To je ich. Dodnes sa tu pochovávajú naši ľudia odtiaľto. V meste už z Rómov skoro nikto nebý-va, všetci sú tu. Kto zomrie, či mladý, či starý, oni chcú len tu byť pochovaní. Máme tu takých dobrovoľníkov, ktorí, ak niekto zomrie, radi pomôžu. Prídu, vykopú hrob, donesú nebožtíka, všetko urobia. My na to v podstate nikoho iného nepotrebujeme. Sme takí súdržní, ak sa niečo stane, ak niekto zomrie, prídu Rómovia, pomôžu a dajú všetko na poriadok tak ako sa patrí,“ konštatoval Peter Kudráč, predseda OZ Roma Podskalka. (van) ROMANE THANA SÚ JEDINCI, KTORÍ SA NEVEDIA SAMI NAŠTARTOVAŤ.
- 3. Rómske listy 1/2014 MIESTA PRE RÓMOV 21 PODSKALKA OČAMI RADNICE… „V osade Podskalka žijú prevažne neza-mestnaní občania, avšak poslednú dobu aj formou aktivačných prác alebo zamestna-ní v technických službách mesta Humenné sa snažíme poskytnúť týmto ľuďom prácu. Určite tomu napomohli aj terénni sociálni pracovníci, ktorí sa nachádzajú na Pod-skalke takže v tomto smere si myslím, že mesto Humenné stojí v tejto otázke veľmi dobre,“ uviedla Michaela Slivková Kirňa-ková z tlačového odboru mesta Humenné. „V súčasnosti sa realizuje výstavba domu modlitby. Rozhodli sme sa pre vý-stavbu preto, že niečo také v osade chýbalo a jednoducho aj tí pozostalí sa potrebu-jú niekde pomodliť za svojich nebohých, takže preto Dom modlitby. Opravil sa tam most cez riečku smerom k cintorínu a samozrejme mesto má v pláne postupne opraviť chodník a taktiež aj futbalové ih-risko, ktoré sa nachádza na Podskalke,“ dodáva Michaela Slivková Kirňaková. V roku 2011 predalo mesto byty posta-vené z eurofondov po 10 rokoch nájomcom za symbolickú cenu. Tým, že si Rómovia odkúpili tieto byty a stali sa ich vlastníkmi, zobrali bremeno údržby na seba a začali riešiť všetky náležitosti týkajúce sa bytov. Začali sa samostatne učiť fungovať bez nejakej cudzej pomoci. V oblasti bývania mesto bude realizovať aj projekt, v rámci ktorého si tri rómske rodiny svojpomocne postavia domy. (van) ZO ŽIVOTA APOŠTOLSKEJ CIRKVI Pastor Apoštolskej cirkvi Igor Maľar pôso-bí na Podskalke dlho. Tvrdí, že poznanie Boha Podskalku zmenilo. „Odkedy sme tu začali robiť Božie dielo, začali sme tu hovoriť Božie slovo, evanjelium, prišlo tu prebudenie. Veľa ľudí toto zasiahlo, zme-nilo. Klesla kriminalita. Dnes sú možno štyria vo väzení z 2 500 Rómov,“ opisu-je situáciu Maľár. Predtým to bolo podľa jeho slov tak, že ľudia pili, fetovali, ľudia sa nenávideli. „Stalo sa to asi pred siedmimi rok-mi, keď prišlo prebudenie. Dnes sa majú navzájom radi, navštevujú sa, hovoria o Bohu, sú povzbudení, zmenení, dokon-ca aj deti. Predtým nepoznali iné len al-kohol a bitky,“ hovorí Maľár o premenách komunity. Zdôrazňuje, že práca s Róma-mi je ťažká, aj preto, že je veľká chudoba v komunite. „Ťažoba je veľká na Rómov. Snažíme sa ísť Božou cestou, vyjsť im v ústrety, pomáhať jeden druhému ako sme len schopní. Ale nie je to ľahké, lebo viete, Rómovia žijú z dávok, niekedy im vystanú peniaze inokedy nie. Preto robíme zbierky na jedlo pre tých, ktorí nemajú. Je nás okolo stovky bratov a sestier a môžem povedať, že zbor v tomto pomáha, aby ne-hladovali, ale aby mali to, čo má mať každý človek,“ zdôrazňuje Maľár. Lebo evanjeli-zácia ide ruka v ruke s charitou. „To, čo ma drží pri tom, aby som vytr-val, je, že som spoznal Boha. Spoznal som Slovo a bolo mi ťažko opustiť tých ľudí, čo ho nasledujú. Dnes ďakujem Bohu za to, že som vytrval, že ma posilňuje v tom, že sú ľudia obrátení. Niekedy trávim viac času s Rómami ako s mojou rodinou. Chodíme a dávame svedectvá, pretože Boh povedal: choďte a dávajte svedectvá o tom, čo sa vám stalo. S Vierou prišla zmena. Týka sa to veľa rodín. Ich svedectvo je napríklad v tom, že medzi nimi bola napríklad dlhé roky nenávisť, muž chodil domov opitý, bil ženu, nebola medzi nimi tá láska, čo je dnes. Dnes si muž so ženou spolu sedia, pijú kávu a hovoria, že prečo skôr nespo-znali Boha, prečo tá zmena neprišla skôr,“ vysvetľuje pastor. Aj keď pastorácia funguje na Podskalke už viac rokov, na svoje stretnutia nema-jú žiadny priestor. V budúcnosti by pre-to chceli postaviť komunitné pastoračné centrum. Majú už aj projektovú dokumen-táciu. Jediné, čo im ešte chýba, sú penia-ze. Na otázku, odkiaľ ich zoberú, pastor Maľar odpovedá: Boh to vyrieši, Boh nájde zdroje. „Je dôležité, aby ľudia neodchádzali a nevracali sa späť do sveta, v ktorom žili, ale aby prichádzali k Bohu, pretože Boh ich zmenil, nie ja som ich zmenil. A to je tá milosť. Prišiel čas, kedy ľudia hľadajú Boha. Dnes už vieme, že čo si vezmeme do svojho života, to budeme žiť. Ak si vezme-me do života dobré veci, budeme žiť tieto dobré veci. To znamená, že nemôžem byť vždy chudobný, keď môj otec je hore v nebi bohatý…“ dodáva Maľar. (r) BOH ICH ZMENIL, NIE JA
- 4. 22 Rómske listy 1/2014 Na Podskalke v Humennom založila sku-pina aktívnych Rómov občianske združe-nie, ktoré dostalo názov Roma Podskalka. Jeho predsedom je Peter Kudráč. Zdru-ženie sa venuje mládeži a kultúre. Všetky aktivity s deťmi sa robia bez peňazí, na dobrovoľníckej báze. „Rodičia začali podnikať, my deti im v tom na Podskalke pomáhame. Videli sme spolu aj s bratom, že naše rómske deti majú talent a chcú niečo robiť. Dostal som takú myšlienku, aby sme urobili niečo oficiálne, nie len občas jednorázovo. Môj otec mal podklady k združeniu, dal som to do po-riadku, poplatil som všetko čo bolo treba, aby sme boli oficiálne zaregistrovaní. Tak sme založili naše občianske združenie,“ hovorí Peter Kudráč. Ako zdôrazňuje, naj-prv boli aktivity až potom oficiálne veci. Deti, ako zdôrazňuje, prichádzali postup-ne, tak, ako ich to zaujímalo. „Keď sme s nimi prvýkrát začali na-cvičovať, tak sa detičky hanbili, dievčatá sa hanbili. Ale keď sme začali nacvičovať štyri dni v týždni a dostali sme potom po-nuku ísť na súťaž, tak to zobrali vážne, že ideme na súťaž, musíme sa snažiť. Teraz sa situácia zmenila. Už nepotrebujú tlačiť do skúšania, samé už idú do toho. Je treba len ich tu udržať a venovať sa im, aby touto cestou išli ďalej a bude dobre,“ zdôrazňuje. Teraz už majú za sebou súťaž, mali aj neja-ké vystúpenie, a dostávajú už aj pozvania na rómske letné festivaly. „Deti nám neustále pribúda. Máme spevákov, muzikantov, tanečníkov. Ho-voria mi: aj ja chcem ujo, aj mňa zoberie-te?“ opisuje záujem detí o prácu v zdru-žení Peter. Hoci sa zdá, že je to len hra, považuje takéto aktivity s deťmi za veľmi dôležité. „Žijeme v modernej dobe, žijeme v 21. storočí a vidíte, aký je svet. Všade vidíte, že je veľa kriminality, drogy, krá-deže. Poukazujú iba na Rómov, všade nás len kritizujú. Aj našu tradíciu. A to nie je dobré. My chceme ukázať bielym, že nie je všetko len také ako oni hovoria, že je aj pekné niečo, naša rómska kultúra. Nie všetko je, ako tvrdia, len o negatívach, ale sú tu aj pozitíva,“ rozohňuje sa Peter. Aktivity robí združenie v priestoroch postavených z vlastných zdrojov zaklada-teľov združenia. „Ja z toho nemám nič, ale bavia ma tieto aktivity s deťmi. Podporuje ma v tom celá moja rodina, doslova tým žijeme. Vidím snahu tých detí. Oni chcú a mňa pozdvihuje a teší, že môžem niečo robiť pre tieto deti, aby šírili z generácie na generáciu posolstvo, aby nezanikla naša rómska kultúra. Na to nesmú naši Rómo-via zabudnúť na celom svete. Nezanechaj-me našu rómsku kultúru, lebo to je naše, to nám nikto nemôže zobrať.“ Dôležité je predovšetkým to, že deti majú kde chodiť, že sa netúlajú po vonku. „Rodičia mi hovoria: dobre, že idú k tebe… dobre, že tam tancujú, pretože tak aspoň vieme, že nerobia nič zlé. Máme plány, ale je to ťažké. Na všetko treba peniaze, ale snažíme sa ísť dopredu. Chcem uká-zať týmto mladým ľuďom, že svet, to nie je len osada, svet je otvorený. Chcem im ukázať, že všetka krása sveta je otvorená aj pre nich,“ uzavrel svoje rozprávanie Peter. (van) ROMANE THANA PREDSTAVUJEME ČINNOSŤ OZ ROMA PODSKALKA SVET JE OTVORENÝ AJ PRE DETI Z PODSKALKY Foto: Lukáš Oláh